Aktivita „Do školy po vlastných“ má za cieľ podporiť udržateľné formy dopravy v okolí škôl. V Banskej Bystrici sme v rámci pilotného projektu oslovili ZŠ Golianova v mestskej časti Uhlisko, ktoré sa vyznačuje vysokou intenzitou dopravy, a to najmä v čase rannej špičky.

Výskyt astmy sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov WHO trpí vo svete astmou asi 300 miliónov ľudí a do roka 2025 to bude ešte o 100 miliónov viac. Problémy ľudí s astmou si tento rok pripomíname 7. mája v Svetový deň astmy.

V súvislosti s pripravovaným Programom na zlepšenie kvality ovzdušia (PZKO) v zóne Banskobystrický kraj, Okresný úrad v sídle kraja v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Banskobystrickým samosprávnym krajom organizuje vo vybraných mestách 5 stretnutí so zástupcami samospráv.

Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) organizoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici podujatie TalentExpo, ktorého témou bola veda a výskum. Na podujatí už na národnej úrovni súťažilo vyše 120 nadaných mladých talentov v olympiádach vedy a techniky, ktorí vyhrali regionálne kolá súťaží. Počas dvoch dní riešili zadania úloh.

Deň Zeme každoročne oslavujeme 22. apríla. Mimochodom, všimli ste si, že anglický názov tohto sviatku,  Earth Day, sa nápadne podobá na Birth Day (narodeniny)?!

Poznáte hodnotu stromov pre náš životný priestor? Krásna nová kniha, ktorú pripravili kolegovia z Banskobystrického kraja, vás naučí citlivejšie vnímať zeleň okolo seba a uvedomiť si jej dôležitosť. Čitateľom a čitateľkám sa vďaka tejto brožúre podarí poodhaliť niekoľko skutočností, ako dreviny pomáhajú zlepšovať podmienky bytia človeka. Ako spoluvytvárajú krajinu, ktorá je našim domovom. Ako vplývajú na ekologickú stabilitu mestského a vidieckeho prostredia.

Saharská púšť nie je známa len svojimi spaľujúcimi teplotami a piesočnými dunami, ale je tiež zdrojom prírodného fenoménu – saharského prachu. Saharský prach, občas nazývaný nesprávne aj saharský piesok, je možné vidieť ako oblaky jemných častíc, ktoré sa môžu dostať naprieč kontinentami a ovplyvniť viacero vecí, od kvality ovzdušia, cez výkon solárnych panelov až po úrodnosť pôdy.

Kedysi bolo v nížinatých územiach Slovenska bežné, že si ľudia zadovážili palivové drevo orezávaním vŕb rastúcich na brehu tokov a potokov. Okrem tieňa, ktorý košaté stromy poskytovali pasúcim sa stádam, hustý koreňový systém spevňoval brehy, no hlavný benefit vŕb bol v podobe prútia a dreva. Mohli to byť vŕby, ale aj hraby, duby, agáty či jasene.

Svetový deň zdravia sa každoročne oslavuje 7. apríla a tohtoročný slogan je „Budujeme zdravšiu budúcnosť“. Tento deň slúži na zvyšovanie povedomia o problémoch súvisiacich so zdravím, na ktoré vplýva veľa faktorov, ako napríklad aj kvalita ovzdušia. Kým v minulosti sme sa spoliehali na prirodzený pohyb, moderný životný štýl s dominanciou automobilovej dopravy má negatívny dopad na naše zdravie aj životné prostredie.

Znečistenie ovzdušia je globálny problém, ktorý má zásadný vplyv na naše zdravie. Viac ako deväť z desiatich ľudí na celom svete žije na miestach, kde úroveň kvality ovzdušia prekračuje limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), pričom krajiny s nízkymi a strednými príjmami trpia najviac.