Aktualita

Kľúčové odkazy

• Predčasným úmrtiam a významnej časti respiračných ochorení možno predísť znížením znečistenia ovzdušia, riešením energetickej chudoby a prispôsobením sa klimatickej zmene.
• Environmentálne rizikové faktory spôsobujú viac ako tretinu predčasných úmrtí súvisiacich s chronickými respiračnými chorobami (t. j. takmer 80 000) v Európe – takmer toľko ako úmrtia na chronické respiračné ochorenia spôsobené fajčením a iným rizikovým správaním.
• Medzi kľúčové environmentálne rizikové faktory CHRO v Európe patrí znečistenie ovzdušia (14 % úmrtí na CHRO), extrémne teploty (viac ako 11 %), pracovná expozícia (8 %) a pasívne fajčenie (3 %). 
• Vystavenie a vplyv mnohých environmentálnych faktorov zhoršuje zmena klímy.
• Prípady CHRO reflektujú doterajšiu expozíciu, takže znižovanie expozície environmentálnym rizikovým faktorom bude trvať roky, kým sa premietne do menšieho počtu prípadov respiračných ochorení.

Pochopenie problému

Ochorenia dýchacích ciest postihujú najmä pľúca a dýchacie cesty. Pozostávajú z akútnych infekčných ochorení (zápal pľúc a chrípka), chronických ochorení (chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)), bronchitídy, emfyzému, astmy a rakoviny.
Ochorenia dýchacích ciest ovplyvňujú životy mnohých obyvateľov Európy. Sú treťou najčastejšou príčinou smrti v členských krajinách EEA, kde na ne každý rok zomrie takmer 420 000 ľudí, z toho viac ako 60 % umiera na chronické respiračné choroby (Eurostat, 2024a; WHO, 2024; IHME, 2024).

Príčiny CHRO sú zložité. Niektoré z individuálnych determinantov respiračného ochorenia, ako je vek, pohlavie, etnická príslušnosť a rodinná anamnéza, sú vlastné jednotlivcovi a nemožno ich modifikovať. Ostatné príčiny sú externé. Zavedené rizikové faktory, ktoré možno modifikovať, aby sa znížili riziká CHRO, zahŕňajú: (1) klinické rizikové faktory (obezita, diabetes, ktorý môže byť čiastočne dedičný); (2) rizikové faktory správania (nezdravá strava, nedostatok fyzickej aktivity, fajčenie a požívanie alkoholu); a (3) environmentálne rizikové faktory (vystavenie sa znečisteniu ovzdušia, extrémnym teplotám, chemikáliám a biologickým faktorom v prostredí a na pracovisku, pasívnemu dymu, vlhkosti a plesniam).

Klinické rizikové faktory tohto druhu ochorenia sú ovplyvnené rôznymi biologickými mechanizmami, ako aj behaviorálnymi a environmentálnymi faktormi. Oba tieto faktory sú silne ovplyvnené sociálno-ekonomickými faktormi, ako je nízka kvalita bývania, nízka úroveň príjmu a vzdelania, nedostatočný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a súvisiaci psychosociálny stres.

V niektorých ohľadoch sa situácia týkajúca sa CHRO v Európe za posledné desaťročia zlepšila. Prevalencia chronických respiračných ochorení v EÚ-27 sa medzi rokmi 1990 a 2015 znížila približne o 20 %, hoci potom sa miera mierne zvyšovala až do roku 2021. Podobne úmrtnosť klesala až do polovice posledného desaťročia a v posledných rokoch sa mierne zvýšila. Tento nárast bol spôsobený starnutím obyvateľstva, najmä v európskych krajinách s vysokými príjmami.

Behaviorálne rizikové faktory, a to najmä fajčenie, sú hlavnými modifikovateľnými prispievateľmi k chronickým respiračným ochoreniam v členských krajinách EEA. Toto sú hlavné ciele prevencie a politického úsilia zameraného na zlepšenie zdravia dýchacích ciest. Rizikové faktory životného prostredia, najmä znečistenie ovzdušia a chlad, sú však zodpovedné za takmer rovnaké percento chronických respiračných úmrtí. Zníženie environmentálnych rizikových faktorov preto môže výrazne pomôcť pri ďalšom znižovaní záťaže CHRO.

Príspevok životného prostredia k respiračným ochoreniam v Európe

V Európe (členské a spolupracujúce krajiny EEA) sa odhaduje, že viac ako tretina (35 %) všetkých úmrtí na CHRO pochádza z kľúčových environmentálnych faktorov, najmä zo znečistenia ovzdušia (14 %), chladu (11 %), expozície pri práci (8 %) a pasívneho fajčenia (3 %). To predstavuje viac ako 78 000 predčasných úmrtí a veľkú záťaž CHRO, ktorej by sa dalo do značnej miery predísť riešením energetickej chudoby a znížením znečistenia ovzdušia a pracovnej expozície. Súvislosť medzi environmentálnymi faktormi a CHRO je v priemere väčšia u mužov ako u žien a súvisí aj so starnutím. Väčšina tejto záťaže je spojená s CHOCHP a v menšej miere s astmou. Medzi členskými a spolupracujúcimi krajinami EEA existujú značné rozdiely, pričom vyšší podiel úmrtí na CHRO v dôsledku životného prostredia sa odhaduje v krajinách východnej a juhovýchodnej Európy a v Turecku (viď obrázok nižšie).

Údaj 35 % (pre úmrtia na chronické respiračné ochorenia, ktorým sa dalo predísť, a ktoré možno pripísať životnému prostrediu) môže byť podhodnotený, pretože zahŕňa iba environmentálne faktory, pre ktoré je k dispozícii dostatok údajov pre väčšinu členských a spolupracujúcich krajín EEA. Nezahŕňa známe rizikové faktory ako je vystavenie alergénom v ovzduší, prachu, plesniam a vlhkosti, znečisteniu lesnými požiarmi alebo toxickým chemikáliám, ktoré sa môžu vyskytovať v domácnostiach, na pracovisku alebo inde.

Znečistenie ovzdušia a respiračné ochorenia

Znečistenie ovzdušia, vonkajšie aj vnútorné, je hlavným rizikovým faktorom respiračných ochorení. Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je najčastejšou príčinou úmrtí, ktorým sa dá predísť, a príčinou vzniku chorôb, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia. Po nich nasleduje astma (EEA, 2023a). Medzi látky znečisťujúce okolité ovzdušie, o ktorých je známe, že prispievajú k respiračným ochoreniam, patria okrem iného tuhé častice (PM), oxidy dusíka (NOx) a prízemný ozón (O3).

Dýchacie cesty sú prvou líniou kontaktu s látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Niektoré znečisťujúce látky môžu vyvolať okamžité reakcie, napríklad oxidačný stres a zápal. Tie môžu ďalej zhoršiť už existujúce stavy, ako je astma alebo CHOCHP. Rovnako dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže spôsobiť astmu a CHOCHP. Výskum jasne ukazuje, že dlhodobé vystavenie látkam znečisťujúcim ovzdušie vrátane PM2,5, PM10 a NO2 zvyšuje riziko CHOCHP, najmä u jedincov s vysokým genetickým rizikom a nezdravým životným štýlom (Sin et al., 2023; Wang et al., 2022). Tieto isté znečisťujúce látky tiež zvyšujú riziko vzniku astmy, najmä u detí, kde zvýšenie koncentrácií PM2,5 o 1 μg/m3 je spojené s 3 % zvýšením rizika vzniku astmy (Khreis et al., 2017). .

Takmer 14 % chronických respiračných úmrtí na CHOCHP v členských a spolupracujúcich krajinách EEA je spôsobených znečistením ovzdušia (vonkajšieho aj vnútorného). Podiel pripisovaný životnému prostrediu je celkovo vyšší v juhovýchodnej a východnej Európe, s najvyšším podielom pripísateľných úmrtí na CHRO v Bosne a Hercegovine (takmer 28 %). Krajiny severnej Európy majú vo všeobecnosti nižšie hodnoty, s najnižším podielom prípadov CHRO v dôsledku znečistenia ovzdušia pozorovaného vo Fínsku (2,7 %).

Trendy a vplyvy vystavenia znečisteniu ovzdušia na zdravie v Európe

Emisie všetkých kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ-27 medzi rokmi 2000 a 2022 klesli. Hoci sa menšie množstvo emisií automaticky nepremieta do zníženia znečistenia ovzdušia, tento pokles viedol k zníženiu koncentrácií všetkých hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie okrem prízemného ozónu O3. Nižšie úrovne vystavenia sa premietli do zníženia zdravotných dopadov znečisteného ovzdušia vrátane respiračných ochorení. Napriek pokroku však v dosahovaní bezpečných úrovní kvality ovzdušia v celej Európe pretrváva značný nedostatok. Znečistenie ovzdušia zostáva hlavným zdravotným problémom obyvateľov Európy. V roku 2021 zaznamenali členské štáty EÚ 253 000 predčasných úmrtí v dôsledku vystavenia PM2,5; 52 000 z expozície NO2; a 22 000 z krátkodobej expozície O3. Týmto úmrtiam sa dalo predísť splnením odporúčaní WHO týkajúcich sa ovzdušia.

EÚ zakladá svoju politiku v oblasti čistého ovzdušia na troch hlavných pilieroch: (1) smernica o národných záväzkoch znižovania emisií (NEC) (EÚ, 2016); (2) právne predpisy pre kľúčové zdroje znečistenia ovzdušia (EK, 2022a); a (3) smernice o kvalite ovzdušia (AAQD) (EÚ, 2004, 2008), ktoré stanovujú normy kvality ovzdušia. V rámci Akčného plánu nulového znečistenia Európskej zelenej dohody stanovila Európska komisia predbežný cieľ do roku 2030 znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených PM2,5 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Konečným cieľom je, aby znečistenie ovzdušia nemalo do roku 2050 významný vplyv na zdravie.

Na tento účel Komisia zverejnila návrh na revíziu smerníc o kvalite okolitého ovzdušia v roku 2022. Revidovaná smernica bola prijatá v októbri 2024. Stanovujú sa v nej nové normy kvality ovzdušia pre znečisťujúce látky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, a ktoré sú užšie zosúladené s odporúčaniami WHO. V medzinárodnom kontexte členské štáty EÚ úzko spolupracujú s ostatnými členskými krajinami Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) na kontrole medzinárodného znečistenia ovzdušia podľa Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Okrem toho podľa európskeho klimatického zákona musia krajiny EÚ do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Keďže väčšina CO2 pochádza z rovnakých zdrojov ako ostatné látky znečisťujúce ovzdušie, úsilie o zníženie CO2 súčasne prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia.

Článok je prekladom anglického originálu:
https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/beating-chronic-respiratory-disease 
https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/beating-chronic-respiratory-disease/air-pollution