Aktualita

PZKO bol vypracovaný v súvislosti s prekračovaním limitných a cieľových hodnôt znečisťujúcich látok, konkrétne prachových častíc PM₁₀ a PM_2,5 a benzo(a)pyrénu (BaP). Ročná cieľová hodnota BaP je 1 ng·m⁻³, pričom na monitorovacích staniciach sa dlhodobo zaznamenávajú vyššie hodnoty – v Žiline bola nameraná hodnota 1,9 ng·m⁻³, v Ružomberku 2,2 ng·m⁻³ a zvýšené hodnoty boli zaznamenané aj v Oščadnici. Prekračovanie limitov pre PM₁₀ a PM_2,5 sa vyskytuje lokálne. Modelové výstupy zároveň ukazujú riziko zvýšených koncentrácií prachových častíc vo viacerých kotlinách a obciach kraja.

Limitné hodnoty pre oxid siričitý (SO₂), oxid dusičitý (NO₂), oxid uhoľnatý (CO) či benzén neboli v Žilinskom kraji prekročené.

Nepriaznivé rozptylové podmienky situácii nepomáhajú

Kvalitu ovzdušia v Žilinskom kraji výrazne ovplyvňuje jeho členitý terén a charakter zdrojov emisií. Hornatý terén s hlbokými a uzavretými kotlinami (Žilinskou, Turčianskou, Oravskou a Liptovskou) spolu s častými zimnými teplotnými inverziami vytvára nepriaznivé ventilačné podmienky. Škodliviny z lokálnych kúrenísk sa tak môžu počas nepriaznivých rozptylových podmienok hromadiť v prízemnej vrstve ovzdušia.

Za jednoznačne najvýznamnejší zdroj znečistenia ovzdušia v kraji označuje program vykurovanie rodinných domov tuhým palivom, najmä palivovým drevom v neefektívnych kachliach a kotloch. Tento sektor nesie hlavnú zodpovednosť za vysoké emisie benzo(a)pyrénu a prachových častíc.

Významným zdrojom emisií je aj cestná doprava. Tá prispieva najmä k emisiám prachu a oxidov dusíka (NO_X) vo väčších mestách, ako sú Žilina, Martin a Ružomberok, a v blízkosti hlavných tranzitných koridorov D1, D3 a R3.

Priemyselné prevádzky, medzi ktoré patria napríklad Mondi SCP v Ružomberku, Dolvap v Žiline či Kia Slovakia, sa podieľajú najmä na emisiách SO₂ a NO_X. Celkový príspevok priemyslu k imisnej záťaži obyvateľstva základnými znečisťujúcimi látkami je však podľa programu nižší ako pri lokálnom vykurovaní.

Rizikové obce a oblasti riadenia kvality ovzdušia

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na základe metódy integrovaného posúdenia zaradil obce Žilinského kraja do rizikových stupňov podľa závažnosti ohrozenia zhoršenou kvalitou ovzdušia. Medzi obce s najvyšším rizikovým stupňom RS2 a RS3 patrí väčšina obcí v regiónoch Kysuce, Orava, Liptov, Turiec a Horné Považie.

Opatrenia sú zamerané na vykurovanie, dopravu aj priemysel

PZKO definuje súbor prioritných, podporných a prierezových opatrení, ktoré smerujú do viacerých oblastí:

Osveta a kontrola vykurovania

• Medzi prioritné opatrenia patrí informovanie a osveta (O.1). V rizikových obciach sa majú pred vykurovacou sezónou a počas nej realizovať osvetové podujatia a šíriť informácie o správnom vykurovaní.
• Ďalším opatrením je kontrola vykurovacích zariadení (V.7). Kontroly dodržiavania správnych zásad spaľovania v domácnostiach sa majú vykonávať na základe podnetov občanov v spolupráci obcí a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).

Výmena kotlov a energetická efektívnosť

• PZKO počíta aj s podporou výmeny vysokoemisných kotlov za nízkoemisné a bezemisné zdroje (V.1).
• Opatrenie V.4 sa zameriava na znižovanie energetickej náročnosti verejných a obytných budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania, výmeny okien či využívania obnoviteľných zdrojov energie.
• Program zároveň počíta s využitím centrálneho zásobovania teplom (CZT). V lokalitách s dostupnou sieťou má platiť povinnosť napájania nových budov na centrálne zásobovanie teplom.
• Súčasťou opatrení je aj ekodizajn (V.6), podľa ktorého majú byť povoľované výhradne nové malé zdroje spĺňajúce prísne limity ekodizajnu.

Doprava: obchvaty, verejná doprava aj cyklotrasy

• V oblasti dopravy sa program zameriava na odvedenie tranzitnej dopravy (D.1) prostredníctvom výstavby obchvatov miest a obcí.
• Opatrenia D.3, D.4 a D.14 podporujú verejnú dopravu, ekologizáciu vozového parku a rozvoj Integrovaného dopravného systému ŽSK. Počíta sa napríklad s autobusmi na elektrický pohon, CNG či vodík.
• Pozornosť sa venuje aj nemotorovej doprave. Opatrenia D.10 a D.11 zahŕňajú výstavbu cyklotrás, napríklad Vážskej a Kysuckej cyklotrasy, a podporu pešej dopravy.
• Program zároveň vytvára možnosť zriaďovania nízkoemisných zón (D.7), v ktorých by bol obmedzený vjazd vysokoemisných vozidiel.

Priemysel a znižovanie prašnosti

• PZKO počíta so zavádzaním najlepších dostupných techník (BAT) v priemyselných prevádzkach, pravidelným čistením a kropením komunikácií od zimného posypu a prašnosti či výsadbou líniovej a izolačnej zelene na zachytávanie prachu.

Časový rámec

Časový harmonogram realizácie opatrení PZKO je stanovený na obdobie 2025 – 2027. V roku 2028 Okresný úrad Žilina preskúma a vyhodnotí plnenie programu a v prípade potreby pripraví jeho aktualizáciu.

Na príprave programu sa podieľali Okresný úrad Žilina, Úrad Žilinského samosprávneho kraja, Ministerstvo životného prostredia SR, SHMÚ, Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v spolupráci so zástupcami dotknutých obcí a ďalšími odborníkmi. Dôležitú úlohu zohrali aj miestne manažérky kvality ovzdušia (MKO). Ich pozície boli zriadené v rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair). Úlohou MKO je prepájať národnú a lokálnu úroveň a poskytovať odbornú podporu samosprávam pri plánovaní a realizácii efektívnych opatrení.

Program na zlepšenie kvality ovzdušia pre zónu Žilinský kraj je v plnom znení dostupný na webovom sídle Okresného úradu Žilina a na Enviroportáli.