Aktualita

Znečistenie z lokálnych kúrenísk je závažným problémom kvality ovzdušia a je častou príčinou  vzniku smogových situácií v zimnom období. Najväčší podiel na emisiách prachových častíc, ale aj karcinogénneho benzo(a)pyrénu pochádza zo spaľovania tuhých palív v domácnostiach. Problém znečistenia z lokálnych kúrenísk je očividný na vidieku. Svedčia o tom obce v zime zahalené hustým dymom, ktoré majú mimo vykurovacej sezóny mimoriadne dobrú kvalitu ovzdušia. Situáciu v zimnom období navyše zhoršujú zlé rozptylové podmienky. Znečistenie je nebezpečnejšie vtedy, keď sa kúri nevhodnými palivami – uhlím, mokrým drevom, alebo odpadmi (papier, plasty, nábytkové dosky a pod.). Vtedy okrem veľkého množstva ultrajemných častíc môžu do ovzdušia unikať aj škodlivé chemikálie.

Merania OZ CEPTA boli vykonávané prístrojom P-Trak Ultrafine Particle Counter od TSI, model 8525, ktorý meria UFP s priemerom 0,02 - 1 µm ako počet častíc na 1 cm³ vzduchu a jednoznačne potvrdili, že vykurovanie tuhými palivami výrazne zhoršuje kvalitu ovzdušia.

Vykurovacia sezóna a inverzie

V obciach Gemerská Poloma a Dobšiná, okres Rožňava, prebiehalo meranie UFP v podvečerných hodinách, kedy sa vo väčšine rodinných domoch kúrilo. Počasie bolo ustálené, inverzný charakter a bezvetrie bránili rozptylu znečisťujúcich látok. Znečistenie z kúrenia bolo zrejmé už na prvý pohľad – v rámci obce Gemerská Poloma, ktorá je vzhľadom na riziko nepriaznivej kvality ovzdušia klasifikovaná ako riziková so stupňom 3, sa vznášala vrstva dymu.

Namerané hodnoty prekračovali hodnotu 20 000 častíc na cm³ vzduchu, čo je koncentrácia (hodinový priemer), ktorá podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavuje zdravotné riziko.

V Dobšinej bola situácia veľmi podobná. Prevládalo inverzné chladné bezveterné počasie a keďže bola sobota večer, v rodinných domoch sa intenzívne kúrilo. Vzduch bol extrémne znečistený najmä na dolnom konci obce.

V okrese Banská Štiavnica sa merali koncentrácie UFP v obciach Kozelník a Banská Belá. Obec Kozelník je malá obec v úzkom údolí. Rodinné domy sú vykurované takmer výlučne drevom. Mnohé domy v poobedných a podvečerných hodinách kúrili a nad obcou sa vytvárala dymová vrstva. Opäť na viacerých miestach došlo k prekročeniu hodnoty 20 000 častíc na cm³ vzduchu. Pre porovnanie bol nameraný aj čistý vzduch, mimo dymu z lokálnych kúrenísk.

V obci Banská Belá tím nameral veľmi podobné znečistenie ako v Kozelníku. Znečistenie UFP bolo výrazné aj v Banskej Štiavnici, v zástavbe rodinných domov, ktoré vykurujú prevažne drevom.

Emisie z vykurovania vo vnútornom ovzduší

Vykurovanie tuhými palivami predstavuje riziko nielen pre okolité ovzdušie. Z meraní vyplýva, že pokiaľ je pec alebo krb v interiéri domu, môže dochádzať aj k veľmi silnému znečisteniu vnútorného ovzdušia v dome, najmä ak časť dymu unikne do interiéru, napríklad pri prikladaní dreva. Pokiaľ sa dom nedostatočne vetrá, jeho obyvatelia sú dlhodobo vystavení vysokým koncentráciám škodlivých ultrajemných častíc.

Ako znižovať škodlivé emisie ultrajemných častíc z lokálneho vykurovania?

• Kúriť výlučne len suchým drevom, nespaľovať odpady ani mokré drevo, dodržiavať zásady správneho kúrenia,
• na vykurovanie používať moderné vykurovacie zariadenia, ktoré majú nízky emisný faktor,
• kvalitne zatepliť dom, čím sa podstatne zníži potreba vykurovania,
• uplatňovať nespaľovacie spôsoby vykurovania ako sú solárne kolektory, tepelné čerpadlá, optimálne v kombinácii s fotovoltikou.

Ultrajemné prachové častice

Ultrajemné prachové častice sú častice s priemerom menším alebo rovnakým ako 100 nm (0,1 µm), ktoré ľahko prenikajú z dýchacieho systému do krvného obehu a môžu byť prenášané do citlivých orgánov či do centrálneho nervového systému. Ich prítomnosť v krvi môže ovplyvniť jej funkcie a vlastnosti. Sú vysoko reaktívne a môžu obsahovať ťažké kovy a toxické látky. Hmotnosť UFP je v štandardne meranom veľkostnom spektre PM10 a PM2,5 zanedbateľná, preto je pre hodnotenie zdravotných vplyvov vhodnejšie meranie počtu častíc a ich veľkostnej distribúcie.

V porovnaní s časticami PM₁₀ a PM_2,5, ktoré sú predmetom regulácie a majú jasne stanovené meracie normy, UFP v súčasnosti nie sú zahrnuté do národnej legislatívy, ktorá upravuje kvalitu ovzdušia na Slovensku. V novej Smernici EÚ o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe z októbra 2024 sa UFP uvádzajú ako nové znečisťujúce látky, ktoré bude povinné monitorovať. Vzhľadom na rozlohu a počet obyvateľov členských štátov sa požiadavky na umiestnenie vzorkovacích miest na meranie UFP líšia.

Hodnotenie kvality ovzdušia

Na vzduch, ktorý dýchame vplývajú emisie vypúšťané z priemyslu, dopravy, domácností a iných, aj prírodných zdrojov, ale tiež rozptylové podmienky, či už meteorologické prvky alebo orografia. Vzorkovacie zariadenia národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), sú podľa vyhlášky č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia umiestnené 1,5 (dýchacia zóna) až 4 metre nad zemou. Znečisťujúce látky majú svoje limitné alebo cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a určité z nich aj stanovený počet povolených prekročení. Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva SHMÚ zisťovaním úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód stáleho merania, výpočtu (modelovania), predpovedania alebo odhadu. Závery hodnotenia kvality ovzdušia sú zverejnené každoročne v správe o kvalite ovzdušia.

Občianske združenie Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) vznikla v roku 2005 s cieľom podpory a realizácie činností, ktoré rozvíjajú princípy trvalej udržateľnosti. V rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia vykonáva meranie ultrajemných častíc v ovzduší za účelom zvyšovania povedomia verejnosti o negatívnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a prezentácie opatrení na znižovanie znečistenia v ovzduší.

Správa z meraní znečistenia ovzdušia ultrajemnými časticami z dopravy je dostupná na: 
https://cepta.sk/wp-content/uploads/2025/02/Report-250228-Kureniska-SK.pdf 

Informácie o meraniach zameraných na znečistenie z dopravy nájdete na: 
https://populair.sk/sk/aktualita/meranie-ultrajemnych-castic-ukazuje-ako-nachylne-je-ovzdusie-na-zmeny-ako-vieme-ovplyvnit-tieto-zmeny-my