Aktualita

Ultrajemné prachové častice sú častice s priemerom menším alebo rovnakým ako 100 nm (0,1 µm), ktoré ľahko prenikajú z dýchacieho systému do krvného obehu a môžu byť prenášané do citlivých orgánov či do centrálneho nervového systému. Ich prítomnosť v krvi môže ovplyvniť jej funkcie a vlastnosti. Sú vysoko reaktívne a môžu obsahovať ťažké kovy a toxické látky. Hmotnosť UFP je v štandardne meranom veľkostnom spektre PM10 a PM2,5 zanedbateľná, preto je pre hodnotenie zdravotných vplyvov vhodnejšie meranie počtu častíc a ich veľkostnej distribúcie.

V porovnaní s časticami PM10 a PM2,5, ktoré sú predmetom regulácie a majú jasne stanovené meracie normy, UFP v súčasnosti nie sú zahrnuté do národnej legislatívy, ktorá upravuje kvalitu ovzdušia na Slovensku. V novej Smernici EÚ o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe z októbra 2024 sa UFP uvádzajú ako nové znečisťujúce látky, ktoré bude povinné monitorovať. Vzhľadom na rozlohu a počet obyvateľov členských štátov sa požiadavky na umiestnenie vzorkovacích miest na meranie UFP líšia.

Merania OZ CEPTA boli vykonávané prístrojom P-Trak Ultrafine Particle Counter od TSI, model 8525, ktorý meria UFP s priemerom 0,02 - 1 µm ako počet častíc na 1 cm3 vzduchu a jednoznačne potvrdili vzťah počtu UFP a intenzity dopravy.

Rodičovské taxi

Novembrové merania ukázali, že zvýšená intenzita osobnej automobilovej dopravy vedie k zvýšenému počtu UFP v ovzduší. V Seredi a v Banskej Bystrici sa uskutočnili merania v dvoch rôznych časových úsekoch v okolí škôl, kde je v ranných hodinách problémom zvýšená intenzita dopravy kvôli tzv. rodičovskému taxi a dosvedčil to aj výsledok merania UFP. Naopak v podvečerných hodinách, keď bola hustota dopravy v okolí škôl nižšia sa ukázalo, že sú koncentrácie UFP v ovzduší až o polovicu nižšie. Riešením je dochádzanie do školy peši, na bicykli, či kolobežke alebo využitím hromadnej dopravy. Dochádzanie do školy by tak bolo nielen prospešnejšie pre kvalitu ovzdušia ale aj bezpečnosť detí.

Frekventované cesty

Meranie v sedle Čertovica, cez ktoré vedie frekventovaná cesta I. triedy č. 72, poukázalo na rýchle zmeny, ktorým ovzdušie podlieha. Pokiaľ na ceste prešla kolóna áut, znečistenie sa výrazne zvýšilo a počas periód bez dopravy hodnoty výrazne klesli.

V Prešove prebiehali merania na rušných križovatkách aj lokalitách nezaťažených dopravou. Podľa očakávaní, znečistenie z dopravy priamo pri križovatke je podstatne vyššie ako v centre mesta (pešia zóna) a na lúke nad mestom (mestské pozadie).

V Banskej Bystrici boli tiež v kontraste namerané koncentrácie UFP pri rušnej križovatke, pri rušnej ceste, na autobusovej zastávke a mestské pozadie v centrálnej pešej zóne a na okraji mesta. Rozdiely boli badať v meraniach ráno a večer v centre mesta na pešej zóne, kde možno predpokladať, že zdrojom zvýšených koncentrácií UFP vo večerných hodinách sú gastro prevádzky.

Emisie z osobnej automobilovej dopravy v okolitom a vnútornom ovzduší

Osobitne sa merací tím pozrel na typy motorových vozidiel. Z meraní v bezprostrednej blízkosti výfukov je možné konštatovať, že staršie dieslové vozidlá (emisné normy Euro 4 a staršie) sú oproti benzínu a LPG významným zdrojom UFP a vypúšťajú spaliny s koncentráciou nad 500 000 UFP na cm3 (horný detekčný limit meracieho prístroja). Nové dieslové vozidlá s funkčným DPF filtrom spĺňajúce prísne emisné štandardy Euro 6 prakticky neemitujú UFP, preto je nevyhnutné mať funkčný filter pevných častíc.

Pri konvenčných vozidlách vrátane elektromobilov však netreba zabúdať na tzv. nevýfukové emisie, ktoré vznikajú pri oteroch brzdových platničiek a pneumatík alebo resuspenzii prachu z vozovky.

Zaujímavé sú aj informácie o koncentrácii UFP vo vnútri vozidla. Pokiaľ je okolitý vzduch znečistený, posádka v kabíne vozidla nie je izolovaná, ale naopak je vystavená vysokým koncentráciám UFP v prípade, že je v aute zapnutá ventilácia a vonkajší vzduch je nasávaný do kabíny auta. Je to preto, že ultrajemné častice sú príliš malé na to, aby ich zachytili peľové alebo prachové filtre ventilácie auta.

Hodnotenie kvality ovzdušia

Na vzduch, ktorý dýchame vplývajú emisie vypúšťané z priemyslu, dopravy, domácností a iných, aj prírodných zdrojov, ale tiež rozptylové podmienky, či už meteorologické prvky alebo orografia. Vzorkovacie zariadenia národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), sú podľa vyhlášky č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia umiestnené 1,5 (dýchacia zóna) až 4 metre nad zemou. Znečisťujúce látky majú svoje limitné alebo cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a určité z nich aj stanovený počet povolených prekročení. Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva SHMÚ zisťovaním úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód stáleho merania, výpočtu (modelovania), predpovedania alebo odhadu. Závery hodnotenia kvality ovzdušia sú zverejnené každoročne v správe o kvalite ovzdušia.

Občianske združenie Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) vznikla v roku 2005 s cieľom podpory a realizácie činností, ktoré rozvíjajú princípy trvalej udržateľnosti. V rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia vykonáva meranie ultrajemných častíc v ovzduší za účelom zvyšovania povedomia verejnosti o negatívnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a prezentácie opatrení na znižovanie znečistenia v ovzduší.

Správa z meraní znečistenia ovzdušia ultrajemnými časticami z dopravy je dostupná na: 
https://cepta.sk/wp-content/uploads/2025/02/Report-250130-Doprava-SK.pdf