Blogový článok

Tri desaťročia premeny mobility

Začiatkom 90. rokov tvorila verejná doprava chrbtovú kosť mobility – vlaky i autobusy denne prevážali milióny ľudí. Po roku 1990 však začal prudko rásť počet osobných áut: z necelých 900 000 na viac ako 2,7 milióna v roku 2025. S rastom životnej úrovne a individualizáciou dopravy začali železnice a autobusy strácať cestujúcich. Kým v roku 1990 cestovalo vlakom viac ako 250 miliónov osôb ročne, v roku 2010 už len okolo 45 miliónov. Podobný pokles postihol aj autobusovú dopravu.

V mestách medzitým prešla MHD modernizačnou vlnou: Bratislava a Košice investovali do nových električiek a trolejbusov, Žilina získala nové trolejbusové linky a Prešov rozšíril elektrifikovanú sieť. Napriek tomu rast automobilovej dopravy v mestách pokračoval – v Bratislave sa podiel cestujúcich MHD znížil z viac ako 70 % v roku 1990 na menej ako 45 % v roku 2020.

Súčasný stav železníc, autobusov a MHD

1) Železničná doprava
Železnice SR a Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSSK) prevádzkujú osobnú dopravu na viac ako 3 600 km tratí, z toho asi 1 600 km elektrifikovaných. Za rok 2024 bolo prepravených viac ako 55 miliónov cestujúcich, čo je o viac než 20 % viac ako pred piatimi rokmi. Rast podporila aj bezplatná doprava študentov a seniorov, modernizácia vozidiel a obnova koridorov.

Najväčšie problémy však ostávajú v regionálnej železnici. Niektoré vedľajšie linky zostali bez elektrifikácie alebo s pomalým obratom vozidiel. Zanedbaná infraštruktúra a meškania znižujú dôveru cestujúcich. Železnice potrebujú lepšie napojenie na autobusové spoje, zjednodušené grafikony a moderné prestupné terminály.

Pozitívum: V posledných rokoch sa rozbehla rekonštrukcia hlavných koridorov (Bratislava – Žilina – Košice, Bratislava – Komárno, Žilina – Čadca). Zavádzanie elektronických lístkov, Wi-Fi a nové vozne zvyšujú komfort.

2) Autobusová doprava
Regionálne autobusy prepravili v roku 2024 takmer 190 miliónov osôb. Z hľadiska počtu cestujúcich je autobus stále najpoužívanejším prostriedkom verejnej dopravy. Avšak v mnohých okresoch je ponuka riedka a nepravidelná – dochádza k javu tzv. „dopravnej chudoby “, kedy ľudia nemajú primeraný prístup k doprave, ktorá by im umožnila dochádzať do práce, školy, k lekárovi alebo za službami. Môže ísť o nedostupnosť verejnej dopravy, vysoké náklady na cestovanie alebo slabú infraštruktúru (napr. chýbajúce spoje, zlé cesty, dlhé dochádzkové vzdialenosti). Jednoducho povedané — dopravná chudoba znamená, že človek je obmedzený v mobilite, a tým aj v prístupe k základným potrebám a príležitostiam. Malé obce mávajú len 2–3 spoje denne, čo prakticky znemožňuje dochádzku bez auta. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky približne 7 % obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s vysokým stupňom ohrozenia dopravnou chudobou. V Prešovskom a Banskobystrickom kraji sa jedná o takmer polovicu obcí, pričom najohrozenejšie sú regióny Gemer, Horný Zemplín a sever Šariša. 

V roku 2023 bol prijatý Zákon o verejnej osobnej doprave (č. 332/2023 Z. z.), ktorý umožňuje vznik národnej dopravnej autority a integrovaného systému taríf a grafikonov. Cieľom je zjednotiť dopravné spoločnosti, zjednodušiť lístky a zlepšiť koordináciu spojov.

Pozitívne trendy: Niektoré župy testujú moderné riešenia – napr. „autobus na zavolanie“ v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Rozširujú sa elektrické a vodíkové autobusy v Bratislave a Žiline.

Problémy: zastarané vozidlá, neprepojené grafikony vlak-bus, slabé informačné systémy a chýbajúce zastávky s prístreškami na vidieku. Autobusová doprava býva často vnímaná ako „núdzová možnosť“, nie ako komfortná voľba.

3) Mestská hromadná doprava
MHD je kľúčová pre mestá, no jej vplyv závisí od investícií a preferencie v doprave. V Bratislave premáva viac ako 700 vozidiel DPB, v Košiciach okolo 450, v Žiline 200. Záujem o MHD sa zvyšuje tam, kde je zavedený integrovaný systém – napr. IDS BK v Bratislavskom kraji.

V roku 2024 vzrástol počet cestujúcich v Bratislave o 7 % oproti roku 2023. Prispeli nové električky a elektrobusy, lepší grafikon a možnosť kúpiť lístok v mobile. MHD však stále zdieľa cesty s autami – chýbajú vyhradené jazdné pruhy, čo znižuje jej rýchlosť a spoľahlivosť. Vyhradené jazdné pruhy pre MHD sa v Bratislave začali výraznejšie realizovať až po roku 2010, najmä na hlavných radiálach. Mesto v posledných rokoch testuje aj dočasné pruhy a postupne ich premieňa na trvalé, pričom merania ukazujú skrátenie cestovného času MHD o desiatky percent tam, kde sú pruhy kontinuálne. Napriek posunu je ich sieť stále nedostatočná – mnohé pruhy končia pred križovatkami a často ich blokujú autá. Odborné analýzy odporúčajú pokračovať v budovaní súvislých pruhov so signálnou prioritou a lepšie ich napojiť na prestupné uzly a P+R.

Prečo ľudia stále volia auto?

Podľa prieskumu Inštitútu dopravnej politiky (2023) je hlavný dôvod „čas a pohodlie“. Auto umožňuje ísť „od dverí k dverám“, čo verejná doprava často nevie ponúknuť. Ďalším faktorom je nedostatok spojov, zložité prestupy, neprehľadné tarify a chýbajúce parkoviská pri staniciach. V mnohých mestách stále chýbajú integrované P+R (park & ride) systémy, ktoré by spojili auto s MHD alebo vlakmi.

Čo zlepšiť, aby verejná doprava bola prvou voľbou?

a) Trate a infraštruktúra
•    Dokončiť modernizáciu hlavných železničných koridorov a zvýšiť rýchlosť na 160 km/h.
•    Elektrifikovať regionálne linky, kde je dopyt, a vybudovať prestupné terminály vlak-bus.
•    Zlepšiť bezbariérovosť staníc a zastávok.
•    Udržiavať kvalitné cesty a autobusové linky v rurálnych oblastiach.

b) Grafikon a koordinácia
•    Zjednotiť grafikony vlak-bus-MHD v rámci integrovaných dopravných systémov.
•    Zaviesť „taktné odchody“ – odchody v rovnakých minútach každú hodinu.
•    Lepšie prepojiť vlakové a autobusové prípoje, aby cestujúci nemuseli dlho čakať.

c) Tarify a ceny lístkov
•    Rozšíriť integrované tarify na celé územie SR.
•    Zjednodušiť nákup lístkov (jedna aplikácia pre všetko).
•    Zaviesť cenové motivačné balíčky – napr. mesačné lístky lacnejšie ako náklady na benzín.

d) Komfort a imidž
•    Modernizovať vozidlá – klimatizácia, Wi-Fi, tichý pohon, čisté interiéry.
•    Lepšie informačné systémy na zastávkach a v aplikáciách (reálny čas + predikcie).
•    Zlepšiť bezpečnosť v noci a dohľad na staniciach.

e) Politika a kultúra mobility
•    Znížiť atraktivitu jazdy autom v centrách (menej parkovacích miest, vyššie poplatky).
•    Zavádzať preferenčné pruhy pre MHD a bus-vlaky.
•    Motivovať zamestnávateľov k podpore cestovania verejnou dopravou (napr. zľavy na ,,mesačníky“).
•    Spájať verejnú dopravu s cyklotrasami a mikromobilitou (elektrokolobežky, bikesharing).

Budúcnosť verejnej dopravy v kontexte kvality ovzdušia

Cestná doprava prispieva k výraznému znečisteniu ovzdušia, predovšetkým emisiami NO_X, PM₁₀ a PM_2,5.Tieto výfukové plyny a jemné prachové častice spôsobujú dýchacie ťažkosti, zhoršujú astmu a môžu viesť k chronickým ochoreniam pľúc. Dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb, zápalov a aj predčasnej úmrtnosti. K znečisteniu prispievajú aj častice z opotrebenia pneumatík, bŕzd či ciest, ktoré sa dostávajú do ovzdušia a môžu byť nebezpečné. Znečistené ovzdušie má podľa odborníkov dopad aj na vyššiu chorobnosť, hospitalizácie a nižšiu kvalitu života — najmä pre citlivé skupiny ako deti, seniori či chronicky chorí ľudia.

V súvislosti so zmenou klímy je doprava navyše zodpovedná za takmer 20 % celkových emisií CO₂ na Slovensku. Každý presun cestujúceho z auta do vlaku alebo autobusu zníži emisnú stopu na cestu v priemere o 50–70 %. 

Zavádzanie elektrických, vodíkových a plynových vozidiel, spolu s rozvojom železníc a inteligentných dopravných systémov, môže v najbližších rokoch zásadne zmeniť mobilitu na Slovensku. Ak sa podarí spojiť investície s dobrou organizáciou a marketingom, verejná doprava môže opäť získať svoje „zlaté obdobie“ – tentoraz v modernej, ekologickej a komfortnej forme.

Podpora princípov udržateľnej mobility je kľúčová v znižovaní znečisťovania z cestnej dopravy. Aktivity zamerané na oblasť dopravy preto tvoria významnú časť činností projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia. Jednou z takých aktivít je aj kampaň „Do školy po vlastných“, ktorá povzbudzuje deti a ich rodičov, aby chodili do školy pešo alebo na bicykli namiesto autom, a tým znížili znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou a dopravnými zápchami. Prostredníctvom mapovania bezpečných ciest, identifikácie prekážok, práce so žiakmi a komunitou sa zvyšuje povedomie o tom, aký vplyv má automobilová doprava na životné prostredie a zdravie, a zároveň sa podporuje samostatnosť a zdravý pohyb detí. Cieľom je, aby sa dochádzanie do školy stalo bezpečnejšie, zdravšie a udržateľnejšie znížením počtu áut pri školách a zvýšením pešej či cyklistickej dopravy. 

Zdroje:
www.slovak.statistics.sk   
www.zssk.sk  
www.imhd.sk 
www.mindop.sk 
www.minzp.sk  
www.populair.sk 
www.dnesdycham.populair.sk 
https://www.who.int/ 
https://www.eea.europa.eu/en