Blogový článok

Uvedomiť si a spoznať, čo okolo nás rastie a že to dáva kyslík, filtruje vzduch, poskytuje tieň, obživu a často krát aj úkryt. Že „to“ sú stromy a že ich musíme chrániť. O tom vraví príručka Krajina, stromy & my.

Už druhý rok spolu brázdime vzdelávacie a kultúrne podujatia v Česku a na Slovensku.

S kufríkom plným pierok z husích bŕk, trstiny, redisu (technické pierko) a fľaštičkami farebných atramentov, tvoríme spolu so širokým obecenstvom záznam o stave stromov v krajine. Alebo mysle. Lebo práve v našich hlavách (a srdciach) si nosíme svoje obľúbené miesta, často krát doplnené stromami. Spomíname, spoznávame, objavujeme a kreslíme. Či píšeme.

Čo práve vidíme, cítime, počujeme.

Spoločne takto zistíme, aké sú problémy drevín, čo by sa stalo, ak by zmizli. Či je ich ľahké nahradiť a o čo všetko by sme prišli.

Spoznať miesto, vytvoriť si vzťah, podľa mňa znamená, mať ho zrazu rád. A čo máme radi, to aj chránime a zveľaďujeme. Zrazu niekde patríme. Zapustíme korene.

Takto sme spoznávali so študentstvom stredných škôl okolie Počúvadla, Zemplínskej Šíravy, Kysaku a Košíc. Kreslili príbeh miesta Revúcej, v okolí LITTERRY, zamýšľali sa nad zdravím duše v kúpeľnom parku na Sliači, či sa zasnívali v magickom meste Telč.

Spomaliť, vypnúť telefón, sadnúť si na deku, alebo sa oprieť o kmeň. Otvoriť knihu na adekvátnej strane, podľa toho, či sme v parku, alebo pri rieke a na chvíľu sa započúvať. Zasnívať sa, sústrediť sa na vône, dotyk, vánok vetra na líci.

A zakresliť ten pocit. Precítiť ho, seba samého. Seba samú. A nezabudnúť.

V okolí každého sídla nájdeme krásne miesta. Aj v meste, či priamo v dedine. Aj v Poltári. Za príjemným pocitom teda nemusíme cestovať ďaleko. Spoznávajme svoje rodisko.

Uvedomme si, že sú to práve stromy, ktoré nám tu pomáhajú prežiť. V zime, vďaka uvedomelej práci lesníka, máme palivové drevo. A v lete nám zodpovedne pestovaný les, rezervácia bez zásahu, či udržiavaný park a aleja, zas poskytnú tak blahodarný tieň.

Práve v tieni stromov aj študentky a študenti umeleckých smerov našli pohodlie, len tak v tráve a zaznamenávali detaily listov, borky (kôry), púčikov. Naučili sa, čo to naokolo rastie, čo to potrebuje a čo nám to dáva. Ako budúcim grafikom, architektkám, alebo pedagógom, bude devízou poznať a vedieť, hlavne uvedomiť si, a prijať, že všetko majú vo svojich rukách. Že majú možnosť meniť svet. Ale mali by to robiť citlivo a s rešpektom.

Podobne sme viedli debaty počas vítania jari na Bánoši. Jemná kresba paneláku, vykúkajúceho pomedzi koruny stromov, hovorila za všetko. Z betónu ľudia hľadajú únik v zeleni. V časoch klimatickej krízy, bude nápor na verejnú zeleň. Ale aj na modré opatrenia, mokrade, tône, potôčiky. Zasakovacie pásy a dažďové záhrady. Voda v sídle.

Miesto, kde v meste vieme, môžeme, ale hlavne by sme mali, realizovať adaptačné a ekostabilizačné opatrenia, to sú práve opustené priemyselné areály, brownfieldy. V civilizovaných krajinách sú transformované na kultúrno – edukačné priestory, lebo sú často umiestnené v blízkosti centier miest, kde je dopyt po takýchto funkciách. A aj Banská Bystrica má takýto dar, dedičstvo vo forme Medeného hámra na periférii.

Tu sa stretla skupina záujemkýň, nadšencov, a ich potomkov, aby sme spolu spoznali, čo tu rastie, aké sú toho rastlinstva danosti, riziká a limity. Lebo opustené fabriky, či iné technické lokality sú úplne jedinečné. Krásne i nebezpečné. Často toxické. Pionierske dreviny si z toho ale ťažkú hlavu nerobia. Skúsme sa nimi inšpirovať a učiť sa ako rastú.

Vďaka pobytu na dvore škôlky, pomaly sa učia hrou a zodpovedne rastú aj malé deti z ktorých čoskoro budú veľkí ľudia. Tiež spoznávajú vďaka environmentálnym aktivitám, podporovaným projektom LIFE IP  - Zlepšenie kvality ovzdušia, stromy rastúce naokolo a zachytávajú ich tušom na papier. Spomienkami do svojich hláv.

Pre väčšie hlavy žiakov a žiačok druhého stupňa, stredných škôl, či gymnázií, bude aj tento september venovaný vedecko-popularizačný formát – Noc vedy, kde sme naposledy varili vlastný železito – dubienkový atrament. Preniesli sme kus lesa a jeho darov do nákupného centra, dúfali že nespustíme požiarne hlásiče a zrazu: Hurá! Píše to. Ako za starých čias, máme vlastnoručne vyrobený atrament. Alchýmia, ktorá motivuje malých ľudí, stať sa vedcami.

Kúzlo poznania, čo nepozná rozdiel náboženstva, ani pohlaví.

Radi prídeme aj k Vám. Na hodinu chémie, biológie, či slovenského jazyka.
Porozprávať sa o písaní, stromoch a ovzduší.