Blogový článok

Konferenciu otvorila Aneta Willems, riaditeľka oddelenia Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), ktorá si zaspomínala na silvestrovský smog v Poľsku, kedy sa zlá kvalita ovzdušia dala prirovnať k tej v Pekingu. Pred prijatím protismogových uznesení dosahovali v Krakove koncentrácie karcinogénneho benzo(a)pyrénu alarmujúce úrovne – niekedy desaťkrát vyššie, ako predpisy EÚ považujú za zdraviu bezpečné. Napriek alarmujúcim štatistikám sa však vtedy zdalo, že len málo ľudí sa smogom znepokojuje. Stal sa všadeprítomnou súčasťou každodenného života, a bol v ľuďoch tak hlboko zakorenený, že sa často ignoroval. 

Závažné zdravotné dôsledky vrátane mnohých respiračných ochorení boli verejnosťou prijímané ako následky bežných infekcií, a nie ako dôsledok dlhodobého vdychovania toxického ovzdušia. V roku 2012 bola spustená prvá kampaň pomenovaná „Krakovský smogový výstražný systém (Krakov Smog Alert)“, v ktorej bola využitá sila sociálnych sietí na vzdelávanie a mobilizáciu verejnosti. Bolo jasné, že problém so smogom siaha aj za hranice mesta. Následne vzniklo celopoľské hnutie Poľský smogový výstražný systém (Polish Smog Alert), ktoré v súčasnosti pozostáva z viac ako 60 skupín. Títo všetci zohrali kľúčovú úlohu v presadzovaní účinných protismogových uznesení, vykonávaní nezávislého výskumu kvality ovzdušia a vzdelávaní verejnosti o zdravotných následkoch nebezpečného smogu.

„Pozri sa čo dýchaš“ - mobilné pľúca znečistené polietavým prachom už boli inštalované vo vyše 200 obciach.

Vďaka úsiliu PSA zaznamenal Krakov postupné zlepšenie kvality ovzdušia. Zavedenie zákazu spaľovania uhlia a dreva a odstránenie približne 30 000 znečisťujúcich vykurovacích zariadení viedlo k výraznému zníženiu počtu dní so smogom – od roku 2012 do roku 2023 sa počet dní so smogom znížil zo 150 na približne 50 dní. Kľúčom k tejto transformácii bolo povedomie a zapojenie verejnosti, ktoré viedli k zmenám v legislatíve a v správaní občanov. 

Malopoľsko je priemyselný región, ktorý bol podobne ako mnohé slovenské kotliny známy pre dusivý smog. Je tu rozvinutý najmä hutnícky, potravinársky, tabakový, chemický a petrochemický priemysel. Malopoľsko sa nachádza v južnom Poľsku a hraničí so Sliezskym, Svätokrížskym a Podkarpatským vojvodstvom a Slovenskom. Je aj pre nás vzorom toho, ako sa dá v priebehu desiatich rokov výrazne znížiť znečistenie ovzdušia. Tento projekt sa stal jedným z prvých integrovaných LIFE projektov zameraných na ovzdušie. Je dôkazom toho, že musí prebiehať spolupráca na všetkých úrovniach, a že potrebné zmeny a implementácia opatrení musia byť postupne akceptované  širokou verejnosťou.

Prečo je Poľsko aj pre nás inšpiráciou?

Jedným z najdôležitejších opatrení na implementáciu Programu kvality ovzdušia pre Malopoľské vojvodstvo bolo prijatie tzv. protismogových uznesení, ktoré zaväzujú obyvateľov vymeniť staré uhoľné kotly za nízkoemisné. Protismogové uznesenie pre Krakov, ktoré zaviedlo úplný zákaz používania tuhých palív, bolo prijaté v januári 2016 a nadobudlo účinnosť 1. septembra 2019. Zákaz, ktorý bol prijatý po tom, čo Európska komisia pohrozila právnymi krokmi, predstavovala problémy pre poľský štátny uhoľný sektor. V súčasnosti sú podobné opatrenia prijaté v 14 zo 16 poľských vojvodstiev. Zákony a uznesenia sa nielen prijímajú, ale sa aj vynucujú. Naša súčasná legislatíva neumožňuje obmedzenie týchto malých zdrojov s obrovským vplyvom na kvalitu ovzdušia ani krátkodobo. U nás na Slovensku je v sektore domáceho vykurovania zatiaľ úplne legitímne ďalej znečisťovať ovzdušie aj počas smogových situácií.

Poľské protismogové uznesenia sa týkajú používania palív a vykurovacích systémov. Neobmedzili obchod s kotlami, krbmi ani s uhlím či drevom, pretože regionálny parlament nemá právomoc zavádzať legislatívu v tejto oblasti. Kontroly dodržiavania požiadaviek uznesenia vykonávajú oprávnené služby (mestská stráž a obecná polícia, oprávnení zamestnanci miest a obcí, polícia) na základe dokumentov poskytnutých používateľmi – napr. technickej dokumentácie, manuálov, výsledkov meraní a certifikátov, ktoré potvrdia súlad s požadovanými úrovňami účinnosti a emisií. Ak používatelia takéto dokumenty nemajú, predpokladá sa, že takéto zariadenie nespĺňa požiadavky uznesenia. V prípade porušenia ustanovení uznesenia môžu obyvatelia dostať pokutu od 500 PLN (približne 114 €) až do výšky 5 000 PLN (1 136 €).

Protismogové uznesenie pre samotné Malopoľské vojvodstvo bolo prijaté v januári 2017. Od 1. júla 2017, kedy nadobudlo účinnosť, je tu zakázané používať kotol na uhlie alebo drevo alebo krb na drevo s emisnými parametrami horšími ako sú stanovené v nariadeniach EÚ o ekodizajne. Ľudia, ktorí stavajú nové domy, alebo si renovujú staré, si povinne musia nainštalovať moderné nízkoemisné zariadenie, ktoré spĺňa požiadavky na ekodizajn. 

Pre tých obyvateľov vojvodstva, ktorí už používajú zelené vykurovanie (diaľkové vykurovanie, plyn, elektrické vykurovanie alebo tepelné čerpadlá) uznesenie nezaviedlo žiadne nové povinnosti ani obmedzenia. Do konca apríla 2024 bolo potrebné vymeniť kotly na uhlie alebo drevo, ktoré nespĺňajú emisné normy. Súčasne bolo možné získať spolufinancovanie na výmenu kotlov z Regionálneho operačného programu Malopoľského vojvodstva alebo Regionálneho fondu ochrany životného prostredia v Krakove. Po skončení programov spolufinancovania sú používatelia nevyhovujúcich vykurovacích zariadení povinní vymeniť si ich sami na vlastné náklady.

Kotly, ktoré v súčasnosti spĺňajú základné emisné požiadavky triedy 3 alebo triedy 4 podľa normy EN 303-5:2012, budú musieť byť vymenené do konca roka 2026. Kotly spĺňajúce požiadavky triedy 5 podľa normy PN-EN 303-5:2012, ktoré boli používané pred júnom 2017, budú používané do konca svojej životnosti.

Podiel emisií z vykurovania domácností na koncentrácii znečisťujúcich látok v Malopoľskom vojvodstve

Od 1. júla 2017 bol v celom Malopoľskom vojvodstve súčasne zavedený zákaz používania uhoľného kalu, ktorý je v podstate uhoľný odpad. Jeho častice s veľkosťou do 3 mm, ktoré obsahujú veľké množstvo vlhkosti, popola a iných znečisťujúcich látok, prispievajú pri spaľovaní k veľkým emisiám. Bol zavedený aj zákaz spaľovania dreva a biomasy s obsahom vlhkosti vyšším ako 20 %. To znamená, že drevo pred spaľovaním by malo byť dostatočne vysušené. Sušenie by malo trvať aspoň dve sezóny. Suché drevo sa vyznačuje výrazne vyššou výhrevnosťou a nižšími emisiami znečisťujúcich látok ako surové drevo. Voda obsiahnutá vo vlhkom dreve znižuje výhrevnosť a má za následok nedokonalé horenie, ktoré sa podieľa na tvorbe vysokých zdraviu škodlivých emisií.

V rámci projektu LIFE bola v 62 obciach Malopoľského vojvodstva zriadená sieť ekologických poradcov. V súčasnosti je ich už vyše 270. Nesedia v kanceláriách, ale aktívne pôsobia priamo v obciach a mestách. Sú poradcami pre občanov a pre obecné úrady, vysvetľujú protismogovú legislatívu, vykonávajú kontroly v domácnostiach a robia osvetu. Vďaka nim sa byrokracia nezmenila na prekážku, ale na pomocnú ruku všade tam, kde je potrebná.

Ekoporadcovia  pomáhajú obyvateľom pri príprave žiadostí o financovanie, výbere zdrojov vykurovania a dodržiavaní protismogových uznesení. Spolu doposiaľ spracovali 68 379 žiadostí o financovanie výmeny spaľovacieho zariadenia v domácnostiach. Vykonávajú termovízne kontroly budov, doteraz ich bolo urobených 6 003. V rokoch 2015 až 2021 bolo v Malopoľskom vojvodstve vymenených viac ako 76 000 starých kotlov na uhlie. Obce zamestnávajúce ekoporadcov dosahujú lepšie výsledky aj pri výmene kotlov ako iné. Priemerný počet vymenených kotlov v obciach zapojených do projektu LIFE je trikrát vyšší ako priemer v ostatných obciach.

Naďalej je potrebné vykonávať aj pravidelné kontroly spaľovania odpadu a dodržiavania požiadaviek protismogových uznesení. Spolu bolo doposiaľ urobených 40 276 kontrol spaľovania odpadu a nevhodného paliva. Len v roku 2021 sa v Malopoľskom vojvodstve vykonalo viac ako 26 000 kontrol, z ktorých v 1 070 prípadoch bolo zistené spaľovanie odpadu, na testovanie bolo odobratých viac ako 759 vzoriek popola. V rokoch 2013 – 2022 bolo v Malopoľskom regióne vymenených viac ako 82 700 kotlov a kachlových pecí na tuhé palivá, ktoré boli nahradené plynovými kotlami, pripojením k vykurovacej sieti, nízkoemisnými kotlami na tuhé palivá, tepelnými čerpadlami a elektrickým vykurovaním.

V rámci projektu boli pre zamestnancov obcí zodpovedných za implementáciu programu ochrany ovzdušia zorganizované dve edície postgraduálnych kurzov, školenia a workshopy.  Pre celkovo 116 ekoporadcov a zamestnancov obcí zameraných na oblasť ochrany ovzdušia a energetiky boli zrealizované dve edície postgraduálneho štúdia na Univerzite AGH v Krakove. 

Tím výskumníkov tejto univerzity stojí aj za úplne prvou štúdiou pevných častíc (PM) v Poľsku urobenej pomocou inovatívnej metódy X-ray Absorption Near Edge Structure (XANES), ktorá umožnila presnú identifikáciu chemických foriem prvkov prítomných vo vzorkách častíc PM2,5. Tie boli odobraté v zime a v lete 2018/2019 a 2020/2021 na monitorovacej stanici kvality ovzdušia v Krakove. Výsledky analýzy boli publikované v prestížnom časopise Scientific Reports. Tieto poznatky umožňujú identifikovať zdroje znečisťovania ovzdušia a posúdiť ich vplyv na zdravie a životné prostredie.

V rámci projektu LIFE boli ďalej realizované aj workshopy o vykonávaní kontrol domových pecí a kotlov pre viac ako 1 000 zamestnancov obcí, mestských strážcov a policajtov, ako aj o vykonávaní inventarizácií vykurovania budov, rovnako aj školenia o dostupných programoch financovania výmeny pecí, tepelnej modernizácie budov a inštalácií obnoviteľných zdrojov energie. Boli organizované stretnutia s obyvateľmi a miestnymi lídrami (lekári, kňazi, starostovia obcí, hasiči) ako aj stretnutia a súťaže v školách a predškolských zariadeniach. Ekoporadcovia realizujú aj miestne vzdelávacie aktivity. Využívajú k tomu informačné materiály, letáky, brožúry a plagáty týkajúce sa kvality ovzdušia a pripravujú články v tlači, online publikácie, zúčastňujú sa rozhlasových a televíznych vysielaní.

Na regionálnej úrovni boli vďaka projektu LIFE vyvinuté nástroje na podporu úsilia obcí a obyvateľov o presadzovanie čistého ovzdušia ako napríklad zoznam nízkoemisných vykurovacích zariadení na tuhé palivo spĺňajúcich požiadavky ekodizajnu, ktorý slúžil ako základ pre národný zoznam. Bola vytvorená provinčná databáza zdrojov vykurovania budov, ktorá inšpirovala vývoj Centrálneho registra emisií budov. Aplikácia Eco-Intervention uľahčuje hlásenie incidentov spaľovania odpadu a iných porušení environmentálnych predpisov (ovzdušie, odpady, kanalizácia a iné). Webová stránka integrovaného projektu LIFE obsahuje okrem iného vedomostnú základňu o energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie, kalkulačku emisií a nákladov na vykurovanie pre rôzne technológie a oznámenia o zavedení úrovní rizika znečistenia ovzdušia.

Program „Podpora pre klímu – Biznis vs. smog“ iniciovala spoločnosť PwC v spolupráci s Krakow Smog Alert a združením ASPIRE v roku 2018. Do prvého ročníka programu sa zapojilo jedenásť ďalších spoločností. Cieľom programu je vzdelávať deti a mládež o smogu a o čistote ovzdušia. Dobrovoľníci – zamestnanci všetkých zapojených spoločností, vedú bezplatné workshopy v školách a škôlkach. Stretnutia prebiehajú v troch tematických okruhoch: smog a kvalita ovzdušia, klimatická zmena a vodné zdroje. Program získal ocenenie TOP CSR iniciatíva v Poľsku počas konferencie CEE Business Services Awards v roku 2019 a tiež získal titul „Dobrodinec roka 2020“ v kategórii Ekológia, kedy porota súťaže ocenila dlhodobú spoluprácu s Krakow Smog Alert na zlepšení kvality ovzdušia.

11. januára 2025 sa poľský projektový tím zúčastnil Informačného dňa LIFE, ktorý organizoval Národný fond pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo vo Varšave. Počas stretnutia boli prezentované aktivity a výsledky tohto projektu. Malopoľsko získalo za realizáciu tohto projektu titul „Miestna samospráva najefektívnejšie využívajúca fondy LIFE“. Projekt mal na začiatku rozpočet 16 524 786 € ( z čoho bol príspevok EU 9 914 871 €),  ale následne dokázal pritiahnuť ďalších 1,4 milóna € komplemetárneho financovania. Bez spoločenskej objednávky by neexistoval finančný program v hodnote 100 miliárd PLN (asi 23 miliárd €), neboli by prijaté protismogové uznesenia ani nová legislatíva pre čisté ovzdušie. 

Konferencia ukázala, že hoci už Poliaci dosiahli veľa, budúcnosť ochrany ovzdušia prináša nové výzvy – technologické, regulačné a aj sociálne. Spolupráca medzi regiónmi, štátmi a európskymi inštitúciami je kľúčová pre udržanie a prehĺbenie dosiahnutého pokroku. Malopoľsko je dôkazom, že kvalita ovzdušia nie je len environmentálny problém, ale je aj výzvou pre verejné zdravie, ktorú je potrebné spoločne prekonať. Nepotrebujeme vymýšľať nové postupy, musíme len s odhodlaním implementovať to, čo náš sused za 10 rokov úspešne otestoval: priame dotácie, aktívni ľudia v teréne a nekompromisná kontrola. Čistý vzduch budeme mať potom na dosah. 

Konferencie "Poľsko v zdravej atmosfére a skúsenosti Malopoľského vojvodstva v protismogových opatreniach" sa zúčastnili Veronika Basta a manažér kvality ovzdušia Michal Dávid.