Blogový článok

Áno, hovorím o jazde na bicykli. A nedeje sa to v sobotu alebo v nedeľu, nemám na sebe najmodernejší dres a nesedím na najnovšom modeli bicykla. Je deň, ako každý iný, pracovný.

A teraz inak. Platí, že sedím na bicykli, je utorok a mám namierené do práce. Nemám na sebe profi oblečenie a môj crossový bike má asi pätnásť rokov. Fúka celkom silný vietor a občas sa cítim ako na cestách kdesi pri mori v Dánsku. Vzhľadom na množstvo áut na ceste nemám takmer možnosť dostať do pľúc ani liter čistého čerstvého vzduchu. Viem, keďže tadiaľ jazdím skoro každý deň, že na poliach rastie pšenica, sója aj slnečnica. Nakoniec uvidím v diaľke aj tie paneláky, ale musím si dávať pozor, aby som neskončila pod autom, v obrubníku alebo na krajnici s defektom, keďže nie všetci vodiči áut chápu, aké je pre cyklistu nepríjemné, až nebezpečné, obiehanie príliš natesno. Sú dni, keď to, že sedím na biku a používam tú istú cestu ako motoristi zaklincuje niekto z nich aj nejakým nepublikovateľným pokrikom.

Kým som bývala v meste, bola som naozajstný celoročný cyklista. Bolo to v mnohých situáciách najjednoduchšie riešenie. Ale to už všetci poznáte z príručiek a sloganov. Žiadne problémy s parkovacím miestom, jednosmerkami, žiadne zisťovanie odchodov tých správnych autobusov, dobiehanie na zastávky, tlačenie sa s množstvom iných ľudí, nemožnosť odstrihnúť sa od cudzích rozhovorov a nálad. Jazdila som do práce na biku aj v zime, keď snežilo. Nevedela som si predstaviť, že sa vzdám tej slobody, neriešiť spoje, čerpacie stanice, parkovacie miesta, všeobecne dopravu v meste. Mať možnosť náhodou niekoho stretnúť na námestí a len tak s ním prehodiť pár viet, bez toho, aby sme si museli dohadovať časy a miesta stretnutí.

Nie je to tak dávno, keď som sa presťahovala na vidiek a situácia sa zmenila. Už by som musela byť fanatik, aby som jazdila do práce na bicykli celý rok. Teraz už občas dobieham na zastávku a som nútená sledovať odchody modrých autobusov. Niekedy využijem možnosť, že ma odvezú kolegovia, ktorí jazdia autom z ďaleka a cesta busom by im trvala aj dvakrát toľko.

Ale každý rok sa naozaj teším na jar a na to, keď budem môcť vytiahnuť môj starý dobrý osvedčený dopravný prostriedok z pivnice. Pretože, sú aj dni, keď na bicykli kľudne aj cestou do práce zažijete ten príjemný pocit spojenia s okolitou krajinou. Keď vás vychádzajúce slnko nabije energiou na celý deň, keď cestou z kopca môžete jemne privrieť oči, nechať sa unášať rýchlosťou, nebáť sa predbiehajúcich áut a keď sa môžete pozdraviť s inými cyklistami, ktorých síce osobne nepoznáte, ale spája vás akási zvláštna blízkosť, keďže nie je možné nevšimnúť si, že sa stretávate každý deň. Sú to tie dni, ktoré vás presviedčajú, že nie ste jediný, kto takto rozmýšľa a kto to takto cíti. Máte možnosť pocítiť, že ste ozajstnou súčasťou toho, čo sa okolo vás deje... je to ako za odmenu.

A keďže som naozaj dlhoročný a dlhé roky aj celoročný cyklista, vidím, že je nás stále viac a je to dobre. Nie všetci a nie vždy máme možnosť cestovať idylickým spôsobom opísaným v úvode tohto blogu, ale rovnako ako nie každý deň máme stopercentný obed, tak to nemôžeme očakávať ani od našich ciest, a tým nemyslím len asfaltový povrch. Je úplne jedno, či pôjdeme autom, busom alebo na biku. Diverzita je dôležitá, potrebná a vyplatí sa asi vo všetkom. Každý sme iný a aj tie ťažšie dni nemáme všetci druhý utorok v mesiaci. A aby tých idylických dní pre všetkých bolo viac, je dôležité si navzájom prejavovať viac rešpektu a úcty. Bude to ako za odmenu!

Pre tých skeptických odporúčam navštíviť napríklad horské oblasti Talianska. Úzke kľukaté cesty, kde sa vedľa seba zmestia ledva dva Fiaty Panda a pritom nie je problém poslať tam linkový prímestský bus (aj v oboch smeroch!), cez sezónu akceptovať stovky dovolenkárov a ako bežnú súčasť týchto určite nie najdokonalejších ciest s pochopením prijať množstvo cyklistov od úplných amatérov až po profíkov. Ide to aj bez množstva nového asfaltu, reflexného brnenia a neustáleho frflania. Je to len o nastavení v našich hlavách.

Na záver sa chcem poďakovať všetkým predvídajúcim, ohľaduplným a uvážlivým spolucestujúcim, ktorých denne stretávam na cestách do práce!