Aktualita

Cestná doprava je v rámci EU aj SR najväčším zdrojom (44 %) znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka (NO_x). Prevyšuje dokonca energetiku, priemysel, či vykurovanie domácností! Doprava produkuje aj ďalšie významné znečisťujúce látky – prachové častice (PM), oxid uhoľnatý (CO), ťažké kovy atď. Dlhodobé vystavenie emisiám spomínaných látok, ako aj ich krátkodobé vysoké koncentrácie, môžu spôsobiť závažné zdravotné komplikácie. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), je znečistenie ovzdušia jedným z najväčších environmentálnych rizík pre ľudské zdravie v Európe. Vzhľadom k tomu, že doprava je jedným z hlavných zdrojov tohto znečistenia, dodržiavaním jednoduchých pravidiel, môžeme prispieť k lepšej kvalite ovzdušia v našich mestách a obciach a tým aj k zdravšiemu prostrediu pre nás všetkých.

1. Vyskúšajme radšej verejnú dopravu

Trend používania verejnej dopravy už niekoľko rokov klesá. Cestujúci čoraz viac používajú na pravidelné cesty do práce či do školy automobil. S pandémiou COVID-19 sa straty prímestských aj mestských autobusových spoločností a dopravcov na celom Slovensku ešte viac prehĺbili. Preto sa samosprávne kraje, ktoré sú objednávatelia služieb prímestskej autobusovej dopravy, snažia na situáciu reagovať a motivovať verejnosť, aby sa opätovne vrátila do autobusov.

Veď pri priemerne obsadenom autobuse sa eliminujú emisie približne z 30 áut, ktorými by inak ľudia cestovali. Autobus zároveň zaberie len približne jednu desatinu priestoru, čím predchádza vzniku zápch.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

2. Jazda autom v dopravnej zápche – explózia škodlivín

Pri jazde autom v dopravnej zápche vypúšťate do ovzdušia až o 60 % viac oxidov dusíka a o 30 % viac jemných prachových častíc ako pri jazde v plynulej premávke. Teórií o príčinách vzniku kongescií (dopravných zápch) je mnoho. Všetky sa však zhodujú na tom, že sú dôsledkom vysokého počtu vozidiel a spôsobu jazdy.

Ešte v roku 2008 bol robený experiment, v ktorom mali vodiči za úlohu jazdiť v kruhu, držať sa auta pred sebou a udržať si stabilnú rýchlosť. Počas experimentu však rýchlosť jednotlivých áut kolísala, a tak museli autá spomaľovať a dokonca zastavovať. V dôsledku nestabilnej rýchlosti začali v podstate bezdôvodne vznikať zápchy.

Ďalšia štúdia z roku 2008 dokázala, že keby len 1 % vodičov využívalo verejnú dopravu, celková doprava by sa zrýchlila až o 18 %. Tým by sa znížilo aj znečistenia ovzdušia.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku a ešte aj tu.

3. Aj elektromobily znečisťujú vzduch

Jazda autom okrem splodín zo spaľovacích motorov zodpovedá aj za nevýfukové emisie tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Ak by sa v budúcnosti zvýšil počet elektrických áut o 4 %, celkové nevýfukové emisie TZL by narástli o 53,5 %. Pri dvojnásobnom náraste počtu elektrických áut o 8 % do roku 2030 by efekt zníženia celkových TZL bol zanedbateľný a bilancia by sa pohybovala na úrovni 52,4 %. Dôvodom prekvapujúceho výsledku je váha elektrických áut oproti konvenčným vozidlám, spôsobená ťažkými akumulátormi, ktoré slúžia ako zdroj energie.

Zvýšená váha automobilu spôsobuje rýchlejšie opotrebenie pneumatík, brzdového obloženia a povrchu vozovky, čím dochádza k produkcii nevýfukových emisií. Tie vznikajú aj z opätovnej resuspenzie (vírenia a opätovného ukladania) prachu na povrchu vozoviek. Správa uvádza, že ľahšie elektrické autá s dojazdom do 160 km vypúšťajú iba o 18-19 % menej prachových častíc (PM₁₀) než konvenčné autá a o 11-13 % menej jemných prachových častíc (PM_2,5). Pri ťažších elektrických autách s dojazdom väčším ako 480 km je rozdiel v emisiách oproti konvenčným dopravným prostriedkom ešte menší (o 4-7 % menej PM₁₀, resp. o 3-8 % menej PM_2,5). 

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

4. Parkujúce autá zaberajú verejný priestor

Parkovacie miesto pre jedno auto znamená takmer 12 m² priestoru. Vodiči sa často sťažujú, že s pribúdajúcim počtom automobilov v mestách nepribúdajú rovnakým tempom aj parkovacie miesta. Mesto sa však nedá „nafúknuť“ – záber priestoru spravidla znamená menej potrebnej zelene, menej miesta pre hru detí, či pre bezpečný pohyb chodcov a cyklistov. Parkoviská a spevnené plochy sú často zdrojom prachu. Pritom väčšina automobilov je využívaná najmä na cestu do práce, väčšinu dňa iba stojí a zaberá cenný verejný priestor. Parkovanie nie je „právom“, ktoré by sa samosprávy mali snažiť riešiť na úkor ostatných funkcií mesta. Niektoré mestá už pristupujú k tomu, že znižujú počet parkovacích miest. Dobrým riešením je aspoň upravenie jestvujúcich parkovacích miest výsadbou stromov, ktoré znižujú prašnosť a vytvárajú tieň.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

5. Zdravšie je jazdiť na bicykli

Uprednostnením cyklistiky pred osobnou automobilovou dopravou môžeme prispieť k lepšej kvalite ovzdušia. Cyklisti sú oproti iným účastníkom premávky najmenej vystavení znečisteniu v ovzduší, keďže trávia v priemere najkratší čas v ,,toxickom prostredí‘‘. 

Cyklistická doprava v meste je alternatívou k čoraz neudržateľnejšej individuálnej automobilovej doprave. Prínosom mestskej cyklistiky je jej šetrnosť voči životnému prostrediu, malá priestorová náročnosť a zlepšenie podmienok pre život obyvateľov. Preto je potrebné rozširovať sieť cyklotrás a vytvárať podmienky, či už pre každodennú prepravu do zamestnania, školy a pod., alebo mimo zastavaného územia za účelom rekreácie a turistiky.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

6. Pre človeka je najprirodzenejšia chôdza

Najlepšie je chodiť pešo. Chôdza je jedným z účinných riešení v boji proti znečisteniu v ovzduší. Pešia doprava je súčasťou života aj tých najzarytejších motoristov. Jednoducho povedané, každý z nás je počas dňa aspoň na malé okamihy chodcom, a to bez toho, aby si túto možnosť cielene vybral. Našťastie naše rozmaznávanie sa, v podobe vozenia sa autom všade a za každých okolností, ešte nedosahuje také rozmery, aby sme zo sedadla nášho auta absolvovali všetky bežné aktivity. Avšak infraštruktúre pešej dopravy akosi nevenujeme dostatočnú pozornosť a skôr ju vnímame ako relikt minulosti, čo je škoda. Napriek tomu chôdza ponúka riešenie pre súčasné „neposedné“ deti. Chýba im pohybová aktivita, sú nepokojné, trpia svalovými trasmi a tikmi, takže so sebou tzv. šijú.

Odporúča sa:

• 2 kilometre a menej je málo. Pokiaľ na pohyb rezignujete dlhodobo, dostavia sa nemilé dôsledky: nárast hmotnosti a zlá nálada. 
• 3,5 – 4 kilometre sú zlatý stred a nevyhnutné minimum, ktoré vedie k normalizácii hmotnosti a k normálnej nálade. 
• 6 kilometrov je ideál, ak chcete schudnúť. Toto penzum už vedie k redukcii hmotnosti a k lepšej nálade. Tá samozrejme nezávisí od váhy. 
• 8 kilometrov navodí skvelú náladu. Ale pozor: toto penzum tiež spôsobí naberanie hmotnosti v podobe tukov. Telo totiž cíti, že už vydalo mnoho energie, a tak vyžaduje jej zvýšený príjem. 

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

7. Objavme ulice z pešej perspektívy

Podmienkou pre zvyšovanie počtu chodcov sú bezpečné ulice a kvalitné verejné priestory. Je preto nevyhnutné zmeniť zaužívaný pohľad na územné plánovanie a navrhovať mestá pre ľudí. Priorizovať chodcov, zabezpečiť dostupnosť a nadväznosť verejnej dopravy a minimalizovať riziká spojené s cestnou premávkou. No o tom, ako budú vyzerať naše mestá rozhodujeme my všetci. Ak ráno nasadneme do auta a odvezieme sa za každodennými povinnosťami, nečudujme sa, že svet čím ďalej viac zapĺňajú autá. Ak chceme žiť vo svete bezpečných ulíc a krátkych vzdialeností, správajme sa podľa toho! Viete kto plánuje naše mestá? My všetci!

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

8. Neohrozujme deti, čo chodia pešo

Osobitnou kategóriou chodcov sú deti v rannej premávke. Obzvlášť malé deti nie sú medzi cúvajúcimi a parkujúcimi autami vidieť, vodiči často zastavujú na prechodoch a znemožňujú deťom bezpečne prejsť, alebo im bránia vo výhľade. Rodičia, ktorí dovážajú deti do bezprostrednej blízkosti školy ohrozujú tých, ktorí idú pešo, na bicykli či kolobežke.

Nedostanete sa k škole inak ako autom? Nevadí, zaparkujte auto 5-10 minút od školy a prechádzka je vaša. Čím menej áut pred školou, tým bezpečnejšie prostredie pre deti. Keď to dokážu v Prahe, dokážeme to aj my v našich mestách.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.

9. Na znečistenie ovzdušia z dopravy sú najviac citlivé deti

Vedeli ste, že deti sú viac ako zvyšok populácie ohrozené znečistením ovzdušia z dopravy?

Doprava, najmä v mestách, predstavuje pre deti a mládež riziko nielen z pohľadu bezpečnosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viac ako 90 % detí mladších ako 15 rokov dýcha každý deň vzduch, ktorý je nebezpečný pre ich zdravie. Deti sú obzvlášť citlivé na jeho účinky. Je to tým, že dýchajú rýchlejšie ako dospelí, a tak sa do ich organizmu dostáva viac znečisťujúcich látok. Sú bližšie k zemi, kde niektoré znečisťujúce látky dosahujú najvyššie koncentrácie. Znečistenie ovzdušia poškodzuje ich pľúca aj pri nižších úrovniach vystavenia organizmu škodlivým látkam. Špinavé ovzdušie je zodpovedné za 1 z 10 úmrtí u detí mladších ako päť rokov.

Viac informácií k tejto téme nájdete v nasledujúcom článku.