Aktualita
Takmer každý človek v Európe dýcha toxický vzduch
02. 11. 2023
Ovzdušie
Výskum projektu Expanse, zverejnený v denníku The Guardian, odhalil, že až 98 % Európanov dýcha vzduch, ktorý má vysokú mieru znečistenia a je spojený s 400 000 úmrtiami ročne. Európa čelí závažnej kríze verejného zdravia, pričom takmer každý obyvateľ na kontinente žije v oblastiach s nebezpečnými hladinami znečistenia ovzdušia.
Analýza údajov získaných pomocou najmodernejších metód, vrátane podrobných satelitných snímok a meraní z viac ako 1 400 pozemných monitorovacích staníc, odhalila desivý obraz znečisteného ovzdušia. Vyplýva z nej, že až 98 % obyvateľov žije v oblastiach s vysoko škodlivými ultra jemnými prachovými časticami (PM2,5), ktoré prekračujú smernice Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Doprava, priemysel, domáce kúrenie a poľnohospodárstvo sú hlavnými zdrojmi PM2,5 a jeho dopad sa často prejavuje nerovnomerne, najmä v oblastiach s najchudobnejšími komunitami. PM2,5 sú malé častice vo vzduchu, ktoré môžu prejsť pľúcami do krvného obehu a ovplyvňovať skoro každý orgán v tele.
Zistilo sa, že dve tretiny ľudí sa nachádzajú na miestach, kde znečistenie ovzdušia presahuje smernice WHO viac ako dvojnásobne, avšak najhoršie v rámci Európy je na tom Severné Macedónsko. Až dve tretiny obyvateľov krajiny žijú v oblastiach, v ktorých je limitná hodnota pre PM2,5 prekročená viac ako štyrikrát, pričom v štyroch oblastiach je to až šesťkrát, vrátane jeho hlavného mesta Skopje. Ďalšie zistenia odhalili, že východná Európa je viac zasiahnutá ako západná Európa s výnimkou Talianska, ktoré má výrazne znečistené ovzdušie na severe svojho územia v údolí Pád.
Aj napriek tomu, že takmer 30 miliónov Európanov žije v oblastiach s koncentráciami ultrajemných častíc, ktoré štvornásobne prekračujú smernice WHO, máme aj pár pozitívnejších príkladov. Napríklad vo Švédsku nie je žiadna oblasť, kde by PM2,5 presiahli spomínanú limitnú hodnotu viac ako dvakrát a niektoré oblasti severného Škótska sú medzi zriedkavými oblasťami v Európe, ktoré ju neprekračujú vôbec.
Výskum tiež ukázal, že chudobnejšie komunity s väčšou pravdepodobnosťou žijú v oblastiach s výraznejším znečistením ovzdušia. Barbara Hoffmann, profesorka environmentálnej epidemiológie na Univerzite v Düsseldorfe, povedala, že znečistenie ovzdušia je otázkou environmentálnej nespravodlivosti. "Krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté, sú zároveň krajiny s najnižším priemerným príjmom, s niekoľkými výnimkami – to ilustruje mieru environmentálnej nespravodlivosti, ktorú zažívame v EÚ. Potreba zlepšenia kvality ovzdušia je naliehavá najmä vo východnej Európe, aby sa poskytli rovnaké príležitosti na zdravý život v celej Európe."
Znečistenie ovzdušia sa stalo kľúčovým problémom v Európe, pričom EÚ je pod tlakom, aby urobila viac pre riešenie rastúcej krízy verejného zdravia. Nedávno Európsky parlament hlasoval za prijatie smerníc WHO o PM2,5 do roku 2035. Smernica o kvalite okolitého ovzdušia, ktorá sa momentálne reviduje, by stanovila právne záväzný limit pre ročné koncentrácie PM2,5 na úrovni 5 µg/m3 oproti dnešným 25 µg/m3.
Experti však tvrdia, že je potrebné prijať naliehavé opatrenia už teraz. Poukazujú na pribúdajúce dôkazy, že znečistené ovzdušie ovplyvňuje takmer každý orgán v tele a súvisí s celým radom zdravotných problémov od ochorení srdca a pľúc, cez rakovinu a cukrovku, až po depresiu, duševné ochorenia, kognitívne postihnutie a nízku pôrodnú hmotnosť.
Niektoré mestá v Európe, vrátane Londýna a Milána, podnikajú kroky na riešenie nepriaznivej situácie, napríklad zavádzaním zón s ultranízkymi emisiami alebo opatreniami na obmedzenie dopravy a podpory chôdze a cyklistiky. Možností, ako skvalitniť životné prostredie, je viacero a vzhľadom na to, že ovzdušie nepozná hranice, je kľúčové, aby snaha o zlepšenie bola spoločná v celej Európe.
Údaje zostavili akademici z Utrechtskej univerzity v Holandsku a Švajčiarsky inštitút pre tropické a verejné zdravie v rámci projektu Expanse financovaného EÚ. Na modelovanie priemerných ročných hladín PM2,5 v Európe v roku 2019 použili kombináciu zdrojov, od satelitných údajov s vysokým rozlíšením po stanice monitorujúce znečistenie a informácie o využívaní pôdy.
