Aktualita
Prísnejšie limity znamenajú lepšiu ochranu zdravia
03. 08. 2026
Ovzdušie
Slovensko dýcha čistejší vzduch ako kedysi. Potvrdzujú to výsledky monitorovania kvality ovzdušia za rok 2025. Napriek tomu by podľa nových európskych pravidiel mnohé lokality už dnes nevyhoveli. Dôvod je jednoduchý, nemení sa ovzdušie, ale spôsob jeho hodnotenia. To, čo sme doteraz považovali za vyhovujúcu kvalitu ovzdušia, nemusí byť z pohľadu ochrany zdravia dostatočné.
Nová smernica Európskej únie o kvalite okolitého ovzdušia nadobudla platnosť koncom roka 2024. Nové limitné hodnoty sa však začnú uplatňovať od roku 2030. Aby sa členské štáty mohli na tieto zmeny pripraviť, od roku 2027 budú kvalitu ovzdušia posudzovať súbežne podľa súčasných aj nových pravidiel. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto už pri hodnotení roku 2025 v rámci Správy o stave kvality ovzdušia po prvýkrát porovnal výsledky monitorovania aj s požiadavkami novej smernice. Výsledky ukazujú, kde bude potrebné v najbližších rokoch prijať ďalšie opatrenia.
Nejde len o nižšie limity
Nová smernica neprináša iba nižšie povolené koncentrácie znečisťujúcich látok. V niektorých prípadoch mení aj samotný spôsob hodnotenia.
Pri prachových časticiach PM10 sa napríklad denná limitná hodnota znižuje z 50 na 45 µg/m3 a zároveň sa počet dní, počas ktorých môže byť prekročená, znižuje z 35 na 18 za rok. Aj krátkodobé epizódy zhoršenej kvality ovzdušia tak budú mať väčší vplyv na celkové hodnotenie.
Prachové častice zostávajú najväčšou výzvou
Hoci rok 2025 patril z pohľadu koncentrácií PM10 medzi priaznivejšie roky a na viacerých monitorovacích staniciach boli namerané jedny z najnižších hodnôt za posledné obdobie, pri porovnaní s limitmi, ktoré začnú platiť od roku 2030, je situácia menej priaznivá.
Novú ročnú limitnú hodnotu pre PM10 by podľa výsledkov za rok 2025 prekročilo 12 monitorovacích staníc v siedmich zónach Slovenska. Pri dennom limite by ich bolo 11. Nejde pritom o zhoršenie kvality ovzdušia, ale o dôsledok prísnejších pravidiel hodnotenia.
Ešte náročnejšie požiadavky čakajú prachové častice PM2,5. Nový ročný limit 10 µg/m3 by podľa údajov z roku 2025 prekročila väčšina monitorovacích staníc a denný limit by nebol splnený až na 33 z nich. Výsledky zároveň ukazujú, že rozhodujúce bude ďalšie znižovanie koncentrácií počas vykurovacej sezóny, keďže lokálne vykurovanie významne prispieva k znečisťovaniu ovzdušia.
Problém zostáva aj pri doprave
Podľa aktuálne platných limitov nebola v roku 2025 prekročená ročná limitná hodnota oxidu dusičitého na žiadnej monitorovacej stanici.
Po porovnaní s limitmi, ktoré sa začnú uplatňovať od roku 2030, by však novú ročnú limitnú hodnotu prekročilo päť monitorovacích staníc – v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne. Regionálne pozaďové stanice pritom už dnes nové požiadavky spĺňajú s dostatočnou rezervou.
Ozón bude pod prísnejším dohľadom
Nová smernica sprísňuje aj hodnotenie prízemného ozónu. Povolený počet dní s prekročením cieľovej hodnoty sa znižuje z 25 na 18.
Ak by sa limity platné od roku 2030 uplatňovali už dnes, nevyhovelo by im päť monitorovacích staníc, najmä na juhozápade Slovenska. Ide o oblasti, kde vznik ozónu podporujú vysoké letné teploty, intenzívne slnečné žiarenie a prítomnosť emisií z dopravy či ďalších zdrojov.
Nie všetky znečisťujúce látky budú po roku 2030 predstavovať problém
Koncentrácie oxidu uhoľnatého zostávajú pod novými limitnými hodnotami a Slovensko ich spĺňa s výraznou rezervou. Rovnako priaznivá je situácia pri oxide siričitom, kde nebol prekročený ani nový ročný, denný či hodinový limit. Ani benzén v súčasnosti nepredstavuje problematickú znečisťujúcu látku a aj po sprísnení limitnej hodnoty zostáva na väčšine územia Slovenska dostatočná rezerva na jej splnenie.
Čo z toho vyplýva?
Výsledky monitorovania za rok 2025 ukazujú, že kvalita ovzdušia sa na Slovensku dlhodobo zlepšuje. Zároveň však naznačujú, že splnenie limitných hodnôt, ktoré sa začnú uplatňovať od roku 2030, bude vo viacerých lokalitách predstavovať výzvu.
Najväčšia pozornosť sa bude musieť sústrediť na znižovanie emisií z lokálneho vykurovania a cestnej dopravy. Práve tie budú rozhodujúce pre to, aby Slovensko dokázalo splniť prísnejšie požiadavky novej európskej legislatívy.
Nová smernica prináša aj monitorovanie nových znečisťujúcich látok
Sprísnenie limitných hodnôt nie je jedinou zmenou. Nová smernica rozširuje aj rozsah monitorovania kvality ovzdušia o tzv. znečisťujúce látky nového záujmu, pri ktorých sa postupne prehlbujú poznatky o ich vplyve na zdravie. Na vybraných monitorovacích lokalitách (tzv. supersites) sa bude sledovať najmä:
- ultrajemné častice (UFP), ktoré sú natoľko malé, že dokážu prenikať hlboko do pľúc a potenciálne aj do krvného obehu,
- čierny uhlík (black carbon), ktorý vzniká predovšetkým pri nedokonalom spaľovaní palív a je významným ukazovateľom emisií z dopravy a lokálneho vykurovania,
- amoniak (NH₃), pochádzajúci najmä z poľnohospodárskej činnosti, ktorý sa podieľa na vzniku sekundárnych prachových častíc.
Novinkou je aj zriadenie vyššie spomínaných supersites – špecializovaných monitorovacích staníc, na ktorých sa bude sledovať širšie spektrum znečisťujúcich látok a ich vzájomné súvislosti. Cieľom je získať podrobnejší obraz o zložení ovzdušia, lepšie identifikovať zdroje znečistenia a pripraviť účinnejšie opatrenia na jeho znižovanie. SHMÚ plánuje 2 lokality; jedno v mestskom prostredí a jedno v regionálnom prostredí; s rozšíreným rozsahom meraní a detailnejšími údajmi, a to na Mamateyovej ulici v Bratislave a v Starej Lesnej.
Kvalitné údaje majú zmysel len vtedy, ak sa dostanú k ľuďom
Nová smernica zdôrazňuje, že ochrana zdravia sa nezačína len pri meracích staniciach, ale aj pri informovaní verejnosti. Členské štáty majú zabezpečiť, aby boli údaje o kvalite ovzdušia ľahko dostupné, zrozumiteľné a pravidelne aktualizované. Verejnosť má mať prístup nielen k aktuálnym koncentráciám znečisťujúcich látok, ale aj k informáciám o ich možných zdravotných účinkoch a odporúčaniam, ako obmedziť expozíciu počas epizód zhoršeného ovzdušia. Osobitná pozornosť sa pritom venuje citlivým skupinám obyvateľstva, ako sú deti, tehotné ženy, seniori či ľudia s ochoreniami dýchacej a obehovej sústavy.
Nová smernica tak neznamená len prísnejšie limity a modernejší monitoring. Jej cieľom je, aby sa údaje o kvalite ovzdušia stali praktickým nástrojom na ochranu zdravia nielen pre odborníkov a tvorcov politík, ale aj pre každého, kto chce vedieť, aký vzduch dýcha.
Aktuálny stav kvality ovzdušia a ďalšie praktické informácie môžete sledovať na www.dnesdycham.sk a www.shmu.sk.










