Aktualita

Prízemný ozón nemá svoj vlastný priamy zdroj. Vzniká ako sekundárna znečisťujúca látka prostredníctvom zložitých chemických reakcií, pri ktorých intenzívne slnečné UV žiarenie reaguje s primárnymi emisiami znečisťujúcich látok v ovzduší, takzvanými prekurzormi. Ide predovšetkým o oxidy dusíka (NO_X) a prchavé organické zlúčeniny (VOC) pochádzajúce najmä zo spaľovacích motorov a priemyslu. Ideálnymi podmienkami pre jeho vznik sú dni s veľmi vysokými teplotami, intenzívnym slnečným žiarením a slabým vetrom alebo bezvetrím. Koncentrácie prízemného ozónu preto počas leta zvyčajne dosahujú svoje maximum v popoludňajších a večerných hodinách.

Ozón je len jeden, záleží však na tom, kde sa nachádza

Ozón je molekula O₃, zložená z troch atómov kyslíka. O tom, či je pre nás prospešný alebo škodlivý, rozhoduje predovšetkým to, v ktorej vrstve atmosféry sa nachádza. Zatiaľ čo vo vysokých vrstvách atmosféry nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, pri zemskom povrchu patrí medzi významné znečisťujúce látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať ľudské zdravie.

Stratosférický ozón (označovaný aj ako tzv. ozónová vrstva) je pre život na Zemi kľúčový. 90 % molekúl ozónu v zemskej atmosfére sa nachádza v stratosfére, čiže približne vo výške 30 až 35 km nad zemou. Poškodzovanie tejto vrstvy viedlo k vzniku tzv. ozónovej diery, o ktorej sa intenzívne hovorilo najmä v 90. rokoch. Vďaka prijatiu Montrealského protokolu v roku 1987 a postupnému obmedzeniu freónov sa ozónová vrstva dnes obnovuje. Ide o jeden z úspešných príkladov medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a dôkaz, že spoločné opatrenia môžu priniesť reálne výsledky.

Prízemný ozón sú molekuly ozónu v troposfére – prízemnej vrstve atmosféry vo výške 0 – 10 km nad zemským povrchom. Je to ozón, ktorý vdychujeme. Vysoké koncentrácie prízemného ozónu majú nežiaduce vplyv na ľudské zdravie. Najvyššie koncentrácie prízemného ozónu sú pozorované pri jasnom počasí a vysokých teplotách. Prízemný ozón radíme medzi znečisťujúce látky, ktorých koncentrácie sa monitorujú a majú stanovené imisné limity. Vysoké koncentrácie O₃ môžu viesť až k vyhláseniu tzv. smogovej situácie.

Vplyv na zdravie

Letný smog má silné oxidačné účinky – dráždi oči a sliznice dýchacích ciest, spôsobuje dýchacie ťažkosti, kašeľ a pri dlhodobom pôsobení môže viesť k zápalovým ochoreniam. Oxidačný stres je priamo spojený s rizikom vzniku kardiovaskulárnych chorôb, ischemickej choroby srdca a hypertenzie (vysokého krvného tlaku). Výrazne sa podieľa na zhoršovaní príznakov astmy a na rozvoji chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).

Zvýšenú pozornosť by mali venovať najmä citlivé a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Deti a mládež sú ohrozené, pretože ich pľúca a imunitný systém sa stále vyvíjajú. V lete počas prázdnin trávia oveľa viac času vonku, čím sú dlhšie vystavení tomuto znečisteniu ovzdušia.

Starší ľudia a ich organizmus sú náchylnejší na poškodenie zdravia, ťažšie reagujú na zhoršenú kvalitu ovzdušia. Chronicky a akútne chorí pacienti, najmä ľudia trpiaci astmou, bronchitídou, CHOCHP alebo srdcovo-cievnymi ochoreniami by mali počas smogovej situácie zvážiť pobyt vo vonkajšom prostredí.

Znečistené ovzdušie a smogové situácie predstavujú vážne riziko nielen pre tehotné ženy, ale aj pre ich vyvíjajúci sa plod. Fyziologické zmeny v tele matky, ktoré prebiehajú počas tehotenstva, ako je napríklad zvýšená frekvencia dýchania, zvyšujú jej náchylnosť a citlivosť na vdýchnuté znečisťujúce látky. Vystavenie znečisťujúcim látkam v ovzduší, ako sú najmä prachové častice (PM), prízemný ozón a oxid dusičitý, sa spája so zvýšeným rizikom vzniku tehotenskej hypertenzie (vysokého krvného tlaku) a preeklampsie. Znečistenie okolitého ovzdušia pred narodením môže byť jednou z príčin negatívnych pôrodných výsledkov. Vystavenie oxidu uhoľnatému CO, oxidu dusičitému NO₂, ozónu O₃ a prachovým časticiam výrazne zvyšuje riziko predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca.

Športovci a ľudia pracujúci vonku sa rovnako musia držať na pozore. Dospelý človek v kľude vdýchne pri jednom nádychu približne 0,5 litra vzduchu. Pri fyzickej námahe však potreba kyslíka stúpa a objem vdýchnutého vzduchu sa môže zvýšiť až na 3 až 4 litre. Pri zrýchlenom a hlbokom dýchaní počas športu človek vdýchne do tela násobne viac škodlivín, ktoré sa môžu podpísať pod spomínané zdravotné ťažkosti.

Ako zlepšovať kvalitu ovzdušia vo svojom okolí

Bežný človek má množstvo možností, ako aktívne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a ku zmierneniu smogovej situácie. Tieto kroky sa týkajú najmä dopravy a prístupu k svojmu okoliu.

Počas dní s vysokými koncentráciami prízemného ozónu zvážte, či je cesta autom nevyhnutná. Obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy počas smogových situácií pomáha znižovať množstvo prekurzorov, z ktorých prízemný ozón vzniká. Na kratšie vzdialenosti zvoľte chôdzu, bicykel či kolobežku alebo využívajte verejnú dopravu. Ak používate motorové vozidlo, vypínajte motor pri každom dlhšom státí. Státie na voľnobeh (napríklad pri čakaní pred školou, domom, obchodom či nemocnicou) zbytočne spotrebúva palivo a produkuje množstvo škodlivín, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia v našej dýchacej zóne. Ak cestujete sami, zvážte spolujazdu s kolegami, susedmi alebo známymi. Dbajte na pravidelnú údržbu vozidla a dodržiavajte plynulý štýl jazdy.

Ako sa chrániť počas smogovej situácie

Hoci smogová situácia nepredstavuje bezprostredné ohrozenie života, pre minimalizáciu zdravotných komplikácií je dôležité dodržiavať tieto zásady:

• Obmedzte pobyt vonku: Čas strávený vonku minimalizujte najmä v poobedňajších a večerných hodinách, kedy sú koncentrácie prízemného ozónu najvyššie. Vyhnite sa zvýšenej fyzickej aktivite, športovaniu či ťažkej fyzickej práci na otvorenom priestranstve, aby ste do pľúc nedostávali nadmerné množstvo škodlivín.
• Vetrajte rozumne: Nenechávajte okná otvorené celý deň. Namiesto toho vetrajte krátko, ale intenzívne (ideálne 3x až 4x denne), pokiaľ možno v ranných hodinách.
• Zamedzte ďalšiemu znečisťovaniu ovzdušia v interiéri aj v exteriéri: Počas smogovej situácie nefajčite a nevykonávajte aktivity ako maľovanie, lakovanie a podobne.
• Majte pri sebe lieky: Astmatici a chronicky chorí pacienti by sa mali pripraviť a v prípade zhoršenia stavu včas začať s liečbou. 

Zostaňte v obraze

Aktuálne informácie, úroveň znečistenia ovzdušia a smogové výstrahy si môžete kedykoľvek overiť:

• Sledujte oficiálne spravodajstvo a smogové výstrahy na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktorý smogové situácie pri prekročení limitov vyhlasuje.
• Sledujte webovú stránku www.dnesdycham.sk, kde nájdete Index kvality ovzdušia (IKO). Index funguje ako farebný semafor, ktorý informuje o kvalite ovzdušia (zelená = dobrá, žltá = zhoršená, červená = zlá) a okamžite vám povie, ako seba a svojich blízkych chrániť pred znečisteným ovzduším.