Až 43 % obyvateľov bratislavského kraja dochádza do školy či práce autom. Naopak, peši ich chodí iba 11 %[1].

Na Slovensku sa z roka na rok zvyšuje počet osobných automobilov. Kým v roku 2013 na 1000 obyvateľov Slovenska pripadalo 347 áut, o desať rokov neskôr v roku 2023 to bolo už 487[2]. A teda zatiaľ čo ešte naša generácia do školy chodila peši, na bicykli či verejnou dopravou, naše deti sa s veľkou pravdepodobnosťou do školy vezú autom. Prečo je to ale problém?

Je prirodzené, že ako rodičia môžeme mať obavy naše dieťa pustiť do školy samé a je pre nás často jednoduchšie a rýchlejšie odviesť ho autom cestou do práce. Takýto rodičovský taxík ale v skutočnosti prináša viac škody ako úžitku.

Všetci vieme, že výfukové plyny z áut znečisťujú vonkajšie ovzdušie. Čo si však často neuvedomujeme je, že koncentrácie niektorých znečisťujúcich látok, ako prachové častice, prchavé organické látky či oxid uhoľnatý, sú počas jazdy vo vnútri auta niekoľkonásobne vyššie ako vo vonkajšom prostredí[3]. Deti v aute sú teda vystavené omnoho znečistenejšiemu ovzdušiu ako keby išli pešo popri ceste. Navyše deti sú znečisteným ovzduším omnoho viac ohrozené ako my dospelí. Množstvo vdýchnutého vzduchu na kilogram hmotnosti totiž s vekom výrazne stúpa. Kým dospelý človek za minútu vdýchne asi 150 mililitrov vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti, u dieťaťa v školskom veku je to až 250 mililitrov[4]. To znamená, že deťom sa za rovnaký čas strávený v  aute do organizmu dostane viac znečisťujúcich látok ako dospelým.

Pešia chôdza je jednou z najlepších fyzických aktivít a je vhodná pre všetky vekové kategórie. V súčasnosti, keď na celom svete rastie počet detí trpiacich obezitou, je veľmi dôležité, aby sme podporovali akýkoľvek druh pohybu. Pravidelná fyzická aktivita, hoci aj v podobe chôdze či jazde na bicykli do školy, znižuje celkové riziko kardiovaskulárnych chorôb. Deti, ktoré sú neaktívne, sú vystavené výrazne vyššiemu riziku výskytu vysokého tlaku, obezity a rakoviny ako ich fyzicky aktívnejší rovesníci.

Nie je to však len o fyzickom zdraví. Aktívne spôsoby dochádzania do školy pôsobia kladne aj na psychické zdravie detí. Pomáhajú im budovať samostatnosť, zodpovednosť a zdravé sebavedomie. Ranná pešia cesta môže znamenať čas na socializáciu či už s rovesníkmi alebo s rodičmi, ktorá sa deťom pri individuálnom cestovaní autom často nedostáva. Dieťa si tiež „oddýchne“ od digitálneho sveta. Pri chôdzi či bicyklovaní predsa nebude mať čas pozerať do smartfónu alebo tabletu.

Keď sa zmenší množstvo áut zastavujúcich pred školou, prispeje to nielen k čistejšiemu ovzdušiu, ale aj k zvýšeniu bezpečnosti. Práve preto sa ZŠ Rovinka spojila s projektom Populair a na začiatku budúceho školského roku budú realizovať aktivitu Do školy po vlastných, ktorá ma za cieľ  identifikovať prekážky, ktoré deťom a rodičom bránia v používaní bicykla alebo využívaní chôdze či iných foriem udržateľnej mobility pre dochádzanie do školy a znížiť intenzitu dopravy v okolí školy. Pomocou dotazníku pre rodičov, učiteľov a žiakov sa bude zisťovať najčastejší spôsob dopravy do školy. Súčasťou aktivity bude aj mapovanie bezpečných ciest priamo so žiakmi, čo pomôže identifikovať problémové body v bezprostrednom, ale aj širšom okolí školy. Zistené poznatky následne pomôžu samospráve, zriaďovateľom škôl a zainteresovaným inštitúciám navrhnúť  vhodné riešenia na podporu udržateľnej mobility pri ceste do školy a zavedenie konkrétnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia v okolí školy.

[1] https://gis.scitanie.sk/portal/apps/experiencebuilder/experience/?data_id=dataSource_1-6d29c3985c7649d19be70ea524768c78-AR4326_kraj_dd_SK%3A1&id=74083df489ef443d83402249b90026fc

[2] https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/road_eqs_carmot/default/table?lang=en

[3] https://cepta.sk/meranie-znecistenia-ovzdusia-ultrajemnymi-casticami-z-dopravy/

[4] https://www.epa.gov/sites/default/files/2015-09/documents/efh-chapter06.pdf