Aktualita

Aj ďalší program festivalu sa zameral na problematiku ovzdušia a účastníci sa zoznámili s niektorými aktivitami projektu populair.

V úvodnej časti bola prezentovaná problematika prítomnosti znečisťujúcich látok v ovzduší a výsledky získané z merania NO₂ na vybraných školách na Slovensku, ktoré prebehlo v roku 2023. 

Ďalšou prezentovanou bola aktivita projektu „Do školy po vlastných“. Účastníci sa zoznámili so zámerom a úlohou aktivity a jej realizáciou na niektorých ZŠ, konkrétne na ZŠ Golianova v Banskej Bystrici a na ZŠ J. A. Komenského v Seredi. Podstatou aktivity je vytvorenie pocitovej mapy žiakmi a učiteľmi na ZŠ so zapracovaním najčastejších problémov, ktoré vnímajú žiaci, učitelia i rodičia pri dochádzaní do školy pešo, príp. na bicykli alebo kolobežke. Výsledky budú okrem samotných žiakov, učiteľov a rodičov prezentované aj širokej verejnosti, zriaďovateľom škôl a samosprávam a ďalším zainteresovaným inštitúciám.

Prvé výsledky práce s ukľudňovaním dopravy v okolí škôl v Žiline prezentoval i zástupca UHA mesta Žilina v rámci príspevku „Bezpečné ulice“. Tieto prvé návrhy a ich realizácia sú veľkou inšpiráciou pre tých, ktorí s podobnými projektami len začínajú.  

O možnostiach meraní CO₂ na školách informoval zástupca Slovak Smart City Cluster. Poukázal na dôležitosť dostatku dát ako podpory pre navrhované opatrenia v rámci zlepšenia kvality vnútorného ovzdušia v triedach, ale i na pravidelné vetranie, ktoré vplýva na zdravie aj na študijné výsledky žiakov.

Na úlohu stromov a lesov v oblasti zdravého a čistého ovzdušia poukázala aj zástupkyňa Národného lesníckeho centra, ktorá rozhýbala účastníkov aj v krátkych cvičeniach, počas ktorých si mohli túto skutočnosť i aktívne uvedomovať.

Úlohu stromov v krajine v súvislosti s tvorbou nášho bezprostredného okolia a domova predstavil manažér kvality ovzdušia za BBSK. Počas prezentácie priblížil publikáciu „Krajina, stromy a my“ a aktívne zapojil účastníkov do tvorby vlastných stránok v publikácii napr. uvádzaním vlastných postrehov a zážitkov z vnímania okolitej krajiny ale i výrobou vlastného atramentu.

Možnosti konkrétnej realizácie environmentálnych aktivít predstavila zástupkyňa ZŠ Sabinov v rámci zelených projektov školy a zástupkyňa KlimaParku Kysak, kde bolo vybudované nové audio vizuálne envirocentrum. Toto sa zameriava na informovanie a osvetu v témach zníženia rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy, ako aj o možnosti proaktívnej adaptácie na uvedené problémy.

Vzdelávacia pomôcka – Kompas mobility – je určená pre pochopenie vzťahu medzi výberom dopravného prostriedku na riešenie potrieb pravidelnej mobility a uhlíkovou stopou, ktorú táto mobilita vytvára.

Túto aktivitu si mohli účastníci vyskúšať v 4 tímoch. Úlohou každého tímu, podľa konkrétneho zadania, bolo určiť a vhodne nakombinovať použitie dopravných prostriedkov spôsobom, aby sme dosiahli čo najnižší objem vyprodukovaných skleníkových plynov. K dispozícií mali sady kociek v rôznych veľkostiach, ktoré ukladali na hrací plán. Po splnení zadaní diskutovali o konkrétnych návrhoch a kombinácií zvolených dopravných prostriedkov.

Cieľom aktivity bolo uvedomenie si dopadu vlastných rozhodnutí o výbere spôsobu dopravy.

Lektorovaná exkurzia a prehliadka mesta Komárno

Účastníci, ktorí sa prihlásili na prehliadku pevnosti a mesta Komárno, mali možnosť navštíviť najväčšiu historickú pamiatku tohto mesta – národnú kultúrnu pamiatku „Pevnosť“. Tento objekt je súčasťou najrozsiahlejšieho pevnostného systému v strednej Európe, ktorý sa rozkladá na území Slovenskej republiky a Maďarska.

Najstaršia časť, tzv. Stará pevnosť, bola postavená v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. V 17. storočí bola rozšírená o tzv. Novú pevnosť. Pevnosťou otriasli dve zemetrasenia, stratila tak svoj vojenský charakter, avšak na začiatku 19. storočia bola obnovená, modernizovaná a rozšírená na najrozsiahlejší pevnostný systém Rakúsko-Uhorska.

Nasledovala prechádzka mestom a návšteva Platanovej aleje na Alžbetinom ostrove. Odborný a zaujímavý výklad zabezpečil Ing. Ladislav Bíro.

Večerný program

V rámci večerného programu si účastníci preskúšali svoje znalosti a vedomosti o ovzduší, mali možnosť vytvoriť spoločného šarkana (súčasne prebiehala šarkaniáda, do ktorej sa zapojilo cca 60 škôl z celej SR) a vyskúšať si ručné senzory na meranie znečisťujúcich látok či vlhkomery a uloženie dreva v krbe.

Projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia podporí aj 29. ročník festivalu ŠIŠKA v roku 2027.