Aktualita

Ozón ako paradox

Tá istá molekula, O₃, môže byť pre nás problémom aj ochranou. Pri zemskom povrchu je ozón jednou zo znečisťujúcich látok, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. Nevypúšťa sa priamo do atmosféry – vzniká sekundárne chemickými reakciami oxidov dusíka (NOₓ) a prchavých organických látok (VOC) za pôsobenia slnečného žiarenia. Jeho koncentrácie preto často rastú počas horúcich a slnečných dní. Vo vyšších koncentráciách môže prízemný ozón nepriaznivo vplývať na ľudské zdravie a poškodzovať vegetáciu.

O niekoľko desiatok kilometrov vyššie však ozón plní úplne inú úlohu. V stratosfére vytvára ozónovú vrstvu, ktorá pohlcuje väčšinu škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka. Táto prirodzená ochranná vrstva je nevyhnutná pre život na Zemi.

Montrealský protokol

Práve ochranu ozónovej vrstvy si každoročne 16. septembra pripomíname Medzinárodným dňom ochrany ozónovej vrstvy. V tento deň v roku 1987 bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Stal sa kľúčovým medzinárodným nástrojom na ich postupné obmedzovanie a vyradenie.

Keď vedci v druhej polovici 20. storočia upozornili na poškodzovanie ozónovej vrstvy látkami používanými napríklad v chladivách, aerosóloch či hasiacich systémoch, nasledovala medzinárodná reakcia. Montrealský protokol ukázal, čo môže priniesť spoločný postup krajín založený na vedeckých poznatkoch, jasných pravidlách, financovaní a dôslednom plnení záväzkov.

Vďaka prijatým opatreniam sa množstvo látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu výrazne znížilo a ozónová vrstva je na ceste k postupnej obnove. Montrealský protokol sa tak stal jedným z najvýraznejších príkladov toho, že koordinovaná medzinárodná spolupráca môže priniesť konkrétne a merateľné výsledky.

Montrealský protokol zároveň priniesol veľkú technologickú zmenu. Priemysel musel hľadať náhrady za látky poškodzujúce ozón. A práve tu sa príbeh ochrany ozónovej vrstvy začal prepájať s ďalšou veľkou environmentálnou témou – ochranou klímy.

Kigalský dodatok: od ozónu ku klíme

Niektoré látky, ktoré nahradili pôvodné látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, totiž mali výrazný skleníkový účinok. Odpoveďou sa stal Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu, prijatý 15. októbra 2016 v Kigali v Rwande. Jeho cieľom je postupne znižovať používanie HFC – fluórovaných uhľovodíkov, ktoré sa využívajú najmä v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a majú vysoký potenciál globálneho otepľovania.

Kigalský dodatok tak rozšíril úspešný príbeh Montrealského protokolu o ďalší rozmer. Ochrana ozónovej vrstvy sa začala prepájať s ochranou klímy a pozornosť sa presunula aj k tomu, aké chladivá používame, aký majú vplyv na klímu a ako energeticky náročné sú technológie, v ktorých sa používajú.

V roku 2026 si pripomíname desať rokov od prijatia Kigalského dodatku. Jeho význam dnes ešte viac rastie – potreba chladenia vo svete sa zvyšuje a s rastúcimi teplotami sa zároveň zvyšuje dopyt po chladiacich technológiách.

Budúcnosť preto smeruje k riešeniam, ktoré sú energeticky účinnejšie a zároveň majú menší vplyv na klímu.

Slovensko si svoje záväzky plní ako členská krajina Európskej únie aj ako zmluvná strana Montrealského protokolu a jeho dodatkov. Pravidlá sa týkajú napríklad nakladania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a fluórovanými skleníkovými plynmi, ich uvádzania na trh a používania, kontroly únikov či nakladania s chladivami po skončení životnosti zariadení.

Z pohľadu kvality ovzdušia však zostáva dôležitou témou aj prízemný ozón. Ten s Montrealským protokolom nemožno zamieňať – ide o inú environmentálnu problematiku, ktorá súvisí najmä s emisiami jeho prekurzorov a podmienkami, za ktorých v atmosfére vzniká.

Ozón a mobilita

16. september je zároveň prvým dňom Európskeho týždňa mobility, ktorý prebieha od 16. do 22. septembra. Jeho cieľom je podporovať udržateľnú mestskú mobilitu a motivovať k využívaniu verejnej dopravy, chôdze, bicyklovania a ďalších čistých foriem dopravy. V roku 2026 sa kampaň zameriava na tému Mobility for Everyone a medzigeneračnú spravodlivosť.

Pre kvalitu ovzdušia je spôsob, akým sa pohybujeme, dôležitý aj preto, že doprava patrí medzi zdroje znečisťujúcich látok, ktoré sa podieľajú na tvorbe prízemného ozónu. Voľba spôsobu dopravy preto nie je iba otázkou pohodlia či času – ovplyvňuje aj kvalitu ovzdušia, ktoré dýchame.

Viac chôdze a bicyklovania, kvalitná verejná doprava, zdieľaná mobilita či využívanie čistejších dopravných prostriedkov môžu pomôcť znižovať emisie z dopravy, a tým aj tlak na životné prostredie a kvalitu ovzdušia.

Spoločné kroky pre planétu

Montrealský protokol ukázal, že spoločné kroky môžu priniesť výsledky, ktoré presahujú hranice jednotlivých krajín. Kigalský dodatok na tento úspech nadviazal a otvoril ďalšiu cestu k efektívnejšiemu a klimaticky šetrnejšiemu chladeniu.

Európsky týždeň mobility nám pripomína, že k lepšiemu ovzdušiu môžeme prispieť aj rozhodnutiami, ktoré robíme každý deň – napríklad tým, ako sa pohybujeme po mestách a obciach.

Dve medzinárodné iniciatívy, jeden spoločný odkaz: na atmosfére záleží.