Aktualita

Správa Hidden assets: The economic and health case for climate and clean air action je podľa UNEP prvým komplexným globálnym hodnotením ekonomických prínosov integrovaných opatrení v oblasti klímy a kvality ovzdušia. Organizácia v nej hodnotí 25 riešení naprieč energetikou, priemyslom, dopravou, poľnohospodárstvom, vykurovaním či odpadovým hospodárstvom.

Jeden dolár investície, pätnásť dolárov prínosov

Podľa analýzy môže každý americký dolár investovaný do súboru 25 opatrení priniesť približne 15 dolárov ekonomických prínosov. Do výpočtu sa pritom započítavajú nielen priame ekonomické efekty, napríklad nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť či vyššia produktivita práce, ale aj ťažšie vyčísliteľné prínosy pre zdravie a kvalitu života.

Aj pri započítaní iba priamo merateľných trhových prínosov vychádza návratnosť približne 4 doláre za každý investovaný dolár. Náklady na zavedenie všetkých 25 opatrení by v nasledujúcom desaťročí predstavovali približne 0,7 percenta svetového HDP a do konca storočia by mali klesnúť približne na 0,5 percenta.

Ak by sa opatrenia začali zavádzať okamžite, ekonomické prínosy by podľa modelu dosiahli približne 2,8 percenta svetového HDP v roku 2035, 4,5 percenta v roku 2050 a približne 11,4 percenta v roku 2100.

Znečistené ovzdušie nie je iba environmentálny problém

Jedným z dôležitých posolstiev správy je, že znečistenie ovzdušia treba vnímať aj ako makroekonomické riziko. Znečistené ovzdušie zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť, spôsobuje straty produktivity a zhoršuje kvalitu života.

UNEP odhaduje, že v roku 2025 boli jemné prachové častice PM_2,5 a prízemný ozón spôsobené ľudskou činnosťou spojené s približne 6,4 milióna predčasných úmrtí na celom svete. PM_2,5 je podľa hodnotenia spojené aj s miliónmi nových prípadov závažných ochorení. V roku 2025 išlo napríklad približne o 5,5 milióna nových prípadov detskej astmy, 4,2 milióna infarktov, 3,8 milióna prípadov chronickej obštrukčnej choroby pľúc, 3,3 milióna prípadov cukrovky, 2,5 milióna mozgových príhod a dva milióny prípadov demencie.

Spoločné riešenia pre klímu aj vzduch

Klimatická zmena a znečistenie ovzdušia majú mnoho spoločných zdrojov. Patrí medzi ne predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, ale aj niektoré poľnohospodárske a priemyselné činnosti. Preto môže jedno opatrenie prinášať viacero efektov naraz.

Súbor 25 riešení zahŕňa napríklad prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti, elektrifikáciu dopravy, prísnejšie emisné normy pre vozidlá a priemysel, obmedzovanie únikov metánu, čistejšie vykurovanie domácností, efektívnejšie využívanie dusíkatých hnojív, obmedzenie spaľovania poľnohospodárskych zvyškov, lepšie nakladanie s odpadom či prevenciu požiarov lesov a rašelinísk.

Významnú úlohu pritom zohrávajú takzvané krátkodobo pôsobiace klimatické látky, ako metán a čierny uhlík. Podľa modelov by zavedenie všetkých 25 opatrení mohlo do roku 2050 znížiť emisie oxidu uhličitého približne o polovicu, emisie metánu o 60 percent a prekurzory PM_2,5 približne o 70 percent. Súčasne by sa mohlo zabrániť približne 0,34 °C globálneho oteplenia do roku 2050.

Čím neskôr sa začne, tým viac stojí odklad

Správa upozorňuje aj na ekonomickú cenu nečinnosti. Každý rok odkladu podľa modelov znamená stratu viac ako 0,5 percenta globálneho HDP – viac ako 1,5 bilióna amerických dolárov, ak započítame nielen priame ekonomické škody, ale aj vplyvy na zdravie a kvalitu života.

Globálne sa pritom zavádzanie riešení môže oneskoriť v priemere o približne 7,5 až 8 rokov. Najväčší podiel na tomto oneskorení majú podľa hodnotenia inštitucionálne prekážky – napríklad rozdelenie kompetencií medzi inštitúcie, nedostatočná koordinácia či slabá kapacita na presadzovanie pravidiel. Samotné reformy, ktoré by zavádzanie opatrení urýchlili, by mohli do roku 2040 priniesť až 10 biliónov dolárov kumulatívnych úspor.

Do roku 2050 by mohli opatrenia zachrániť 144 miliónov životov

Jedným z najvýraznejších odhadov správy je kumulatívny zdravotný prínos do roku 2050. Plná implementácia 25 riešení by podľa modelu mohla zabrániť približne 144 miliónom predčasných úmrtí spôsobených expozíciou PM_2,5 a ozónu. Okrem toho by sa mohlo predísť stovkám miliónov prípadov chronických ochorení – vrátane približne 62 miliónov prípadov detskej astmy, 87 miliónov infarktov, 63 miliónov prípadov CHOCHP, 56 miliónov prípadov cukrovky, 45 miliónov mozgových príhod a 36 miliónov prípadov demencie.

UNEP zároveň upozorňuje, že prínosy sa medzi regiónmi líšia. Zatiaľ čo v regiónoch s vyššími príjmami a už zavedenými politikami ochrany ovzdušia môžu mať význam napríklad zmeny stravovania či opatrenia v medzinárodnej lodnej doprave, v iných častiach sveta prinášajú najväčší efekt čisté vykurovanie, obmedzenie únikov metánu alebo transformácia energetiky.

Čisté ovzdušie ako investícia

Správa UNEP posúva debatu o kvalite ovzdušia a klimatickej politike aj do ekonomickej roviny. Jej záverom nie je iba to, že znižovanie emisií chráni zdravie a životné prostredie, ale aj to, že spoločné riešenie klimatickej zmeny a znečistenia ovzdušia môže prinášať ekonomické výnosy.

Podľa hodnotenia práve prepojenie oboch oblastí vytvára dodatočný ekonomický prínos približne 0,2 percenta svetového HDP v porovnaní so situáciou, keď sa klimatická politika a politika čistého ovzdušia riešia oddelene.

Zdroj: Hidden assets: The economic and health case for climate and clean air action