Blogový článok
Znečistenie miest v EÚ: V mestách je čistejší vzduch, ale stále príliš hlučno
24. 01. 2025
Blog
|
Basta Veronika
Znečistenie ovzdušia a znečistenie hlukom považuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za dve najvýznamnejšie environmentálne hrozby pre ľudské zdravie. Znečistené ovzdušie a environmentálny hluk sú zvyčajne horšie v mestských oblastiach, v ktorých žijú traja zo štyroch občanov EÚ. Podľa záverov osobitnej správy Európskeho dvora audítorov (EDA, 2025) došlo v posledných rokoch k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách členských štátov EÚ. Kvalita ovzdušia sa síce zlepšuje, ale normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sa v niektorých európskych mestách neustále nedodržiavajú. Len nedávno sa začali približovať k limitným hodnotám EÚ, ktoré sa čoskoro sprísnia na základe odporúčaní WHO. Znečistenie hlukom zostáva vážnym problémom, ktorý si vyžaduje intenzívnejšiu pozornosť a koordinované opatrenia.
Európska zelená dohoda (The European Green Deal, 2019) a Akčný plán nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy (EU Action Plan: “Towards Zero Pollution for Air, Water and Soil”, 2021) potvrdili správne smerovanie opatrení EÚ stanovením cieľov na ďalšie znižovanie vplyvov znečisteného ovzdušia a nadmerného hluku na zdravie ľudí a výrazné zníženie predčasných úmrtí.
Vplyv znečistenia v ovzduší na zdravie
K znečisťovaniu ovzdušia dochádza vtedy, keď sa plyny, prachové častice a dym vypúšťajú do atmosféry, čím sa ovzdušie stáva škodlivým pre ľudí, infraštruktúru a životné prostredie. Znečistené ovzdušie je naďalej hlavnou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európe. V roku 2005 došlo v Európskej únii k 431 114 predčasným úmrtiam v dôsledku vystavenia jemným prachovým časticiam PM2,5, v roku 2021 tento údaj klesol na 253 305, čo predstavuje zníženie počtu predčasných úmrtí o 41 %. Európske smernice a nariadenia sa zameriavajú na konkrétne zdroje znečistenia, ako sú spaľovacie kotly pre domácnosti, priemyselné emisie, výfukové emisie vozidiel so spaľovacími motormi a emisie terénnych vozidiel, ako aj normy kvality palív. Prostredníctvom smernice EÚ o znížení národných emisií určitých látok (NECD) sú regulované emisie látok znečisťujúcich ovzdušie prostredníctvom záväzkov znižovania emisií na úrovni krajiny, pokiaľ ide o päť látok znečisťujúcich ovzdušie presahujúcich štátne hranice. Ide o oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC), amoniak (NH3) a tuhé častice (PM).
_20250124-110118.png)
Zosumarizované vedecké dôkazy o pôsobení znečisteného ovzdušia na zdravie dokazujú, že znečisťujúce látky v ovzduší majú vplyv na ľudské zdravie už v oveľa nižších koncentráciách ako sa doposiaľ predpokladalo. Zvyšujú riziko ischemickej choroby srdca, náhlych mozgových príhod, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, astmy i rakoviny. Najviac postihnuté bývajú citlivé skupiny obyvateľstva - deti, starší ľudia a jedinci s chronickými ochoreniami, ako astma alebo iné respiračné choroby. WHO uvádza, že poškodenie zdravia prislúchajúce znečisteniu ovzdušia je porovnateľné s nepriaznivým vplyvom nezdravej výživy a fajčenia.
Znečistenie ovzdušia spôsobuje značné ľudské a hospodárske náklady, ako sú zníženie strednej dĺžky života, zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, zníženie produktivity práce, degradáciu ekosystémov, stratu biodiverzity a zmenu klímy. Náklady znečistenia ovzdušia z hľadiska spoločnosti, zdravia a hospodárskych činností v Európe dosahujú celkovo 330 až 940 miliárd EUR ročne. Náklady na všetky opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu kvality ovzdušia, predstavujú 70 až 80 miliárd EUR ročne. Náklady na nečinnosť vrátane škodlivých vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie občanov, hospodárstvo a spoločnosť výrazne prevyšujú náklady na riešenie napriek tomu, že si to vyžaduje rôzne politické opatrenia. Podľa odhadov Komisie by úplné vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti čistého ovzdušia mohlo viesť k čistým prínosom až do výšky 42 miliárd EUR ročne do roku 2030, najmä v dôsledku nižšej miery úmrtnosti a chorobnosti.
Normy kvality ovzdušia môžu byť založené výlučne na vedeckých dôkazoch a aspektoch verejného zdravia. Môžu sa však preskúmať aj iné prvky, ako sú právne aspekty, náklady a prínosy alebo nákladová efektívnosť. V praxi existuje v právnom rámci vo všeobecnosti niekoľko príležitostí na riešenie ekonomických záležitostí, ako aj záležitostí súvisiacich s technologickou realizovateľnosťou, infraštruktúrnymi opatreniami a sociálno-politickými aspektmi. Môžu sa zvážiť počas procesu stanovovania noriem alebo pri navrhovaní vhodných opatrení na reguláciu emisií. Postupný pokrok v zlepšovaní kvality ovzdušia, ktorý je viditeľný dosiahnutím priebežných cieľov, by mal byť považovaný za kritický ukazovateľ zlepšovania zdravotných podmienok obyvateľstva.
Hluk ako stresový faktor
Environmentálny hluk znamená neželaný alebo škodlivý vonkajší zvuk vytvorený ľudskou činnosťou. Podľa odhadov Európskej komisie hlukové znečistenie postihuje viac ako 20 % obyvateľov miest. Je druhým najvýznamnejším determinantom v životnom prostredí a dlhodobo podceňovaným faktorom možného ohrozenia verejného zdravia. Cestná doprava je hlavným zdrojom zaťaženia obyvateľov hlukom, po nej nasleduje železničná a letecká doprava. Týka sa to najmä obyvateľov žijúcich v mestských aglomeráciách, kde je príčinou najmä narastajúca doprava a priemysel. Hladiny hluku obťažujú ľudí a pôsobia na človeka ako stresový faktor aj v čase určenom na relaxáciu, napríklad pri čítaní, počas spánku, pri rekreácii, športe či spoločenských aktivitách.
Rušivé pôsobenie environmentálneho hluku sa prejavuje rastúcim rizikom chronických ochorení, ktoré majú priamu súvislosť napríklad s poruchami spánku. Nadmerný hluk má nepriaznivý vplyv na pohodu obyvateľov a môže viesť k zníženiu produktivity práce a zhoršeniu mentálneho zdravia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) prispieva dlhodobé vystavenie environmentálnemu hluku každoročne k 48 000 novým prípadom srdcových chorôb a 12 000 predčasným úmrtiam. Znečistenie hlukom nepriaznivo ovplyvňuje mestskú biodiverzitu, a najmä mestské populácie vtákov. Zdokumentované vplyvy v prvom rade obmedzujú schopnosť vtákov komunikovať a nútia ich k zmenám správania, ktoré často vytláčajú mnohé druhy zo zastavaných oblastí.
_20250124-110124.png)
Smernica o environmentálnom hluku sa týka hluku spôsobeného cestami, železnicami, letiskami a priemyselnými odvetviami v mestských oblastiach aj mimo nich. Na rozdiel od smernice o kvalite okolitého ovzdušia a smernice o znížení národných emisií určitých látok nie sú v tejto smernici stanovené žiadne limitné hodnoty ani ciele EÚ v oblasti znižovania hluku. V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty určili hladiny hluku a posúdili počet ľudí, ktorý je im vystavený vo všetkých aglomeráciách s viac než 100 000 obyvateľmi. To sa uskutočňuje prostredníctvom strategického mapovania hluku, ktorého výsledky sa musia oznámiť Komisii prostredníctvom registra údajov. Od júna 2007 sú členské štáty povinné každých 5 rokov vypracúvať strategické hlukové mapy za aglomerácie.
Vtedy a dnes
Prvá správa EDA s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu z roku 2018 posudzovala opatrenia EÚ na ochranu ľudského zdravia pred znečisťovaním ovzdušia a ich účinnosť. Audítori EDA vtedy konštatovali, že opatrenia EÚ na ochranu zdravia ľudí pred znečistením ovzdušia nemali očakávaný vplyv, a že „značné ľudské a hospodárske náklady neboli zatiaľ zohľadnené v dostatočnom konaní v EÚ“. V tom čase platné normy kvality ovzdušia EÚ boli stanovené pred takmer dvadsiatimi rokmi a niektoré z nich boli oveľa slabšie než usmernenia WHO. Audítori tiež konštatovali, že znečistenie ovzdušia sa môže podceňovať, pretože jeho monitorovanie nemusí prebiehať na správnych miestach, a upozornili tak napríklad na možné nevhodné umiestnenie meracej stanice.
V aktuálnej správe EDA z roku 2025 sa konštatuje, že implementácia smerníc EÚ na reguláciu kvality ovzdušia a hlukového znečistenia je v mnohých krajinách nejednotná a opatrenia proti hluku nie sú vo vybraných mestách prioritou a v najlepšom prípade sa vykonávajú len čiastočne. Európski audítori poukazujú na potrebu lepších mechanizmov monitorovania a hodnotenia, ako aj na lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Mestá ako Kodaň, Štokholm alebo Viedeň sú príkladom toho, že existujú udržateľné riešenia. Zavedenie nízkoemisných zón (NEZ), podpora verejnej dopravy a cyklodopravy viditeľne prispeli k zlepšeniu kvality života ich obyvateľov.
Od nadobudnutia účinnosti smernice o kvalite okolitého ovzdušia, smernice o znížení národných emisií určitých látok a smernice o environmentálnom hluku Komisia začala 106 konaní o nesplnení povinnosti proti členským štátom za nedodržanie týchto smerníc. Zo 106 začatých konaní bolo 51 % (54 prípadov) uzavretých a zvyšok stále prebieha. 25 zo 106 konaní bolo postúpených SDEÚ, ktorý vydal rozsudky v súvislosti s 22 z nich. Ak členský štát nevyhovie rozsudku, Komisia môže vec vrátiť SDEÚ a požiadať ho o uloženie peňažných sankcií vo forme paušálnej pokuty a/alebo denného penále. Ambíciou EÚ je znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o viac ako 55 % v porovnaní s rokom 2005 a znížiť podiel ľudí chronicky vystavených hluku o 30 % do roku 2030. Tieto ciele EÚ však nie sú pre členské štáty záväzné.
Aktuálny stav na Slovensku
Slovensko zaostáva v implementácii opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia a redukciu hluku v porovnaní s inými krajinami EÚ. Postup v prípade nesplnenia povinnosti pozostáva z rôznych krokov a v konečnom dôsledku môže viesť k postúpeniu členského štátu na Súdny dvor EÚ (SDEÚ). Porušovanie práva EÚ by sa malo riešiť rýchlo. Konanie pre porušenie povinností v oblasti ochrany ovzdušia začala Európska komisia voči Slovensku už v roku 2009. Konaniu pre znečistenie ovzdušia čelilo alebo stále čelí celkovo 18 z 27 členských krajín Európskej únie. Dňa 9. februára 2023 prijal SDEÚ rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021 a rozhodol o tom, že Slovenská republika si nesplnila záväzky v oblasti kvality ovzdušia. Žaloba sa týka nedodržania limitných hodnôt prachových častíc PM10 v Jelšave a v aglomerácii Košice, kde patrí aj Veľká Ida, ku ktorému došlo v hodnotenom období rokov 2005 – 2019. Audítori dospeli k záveru, že zdĺhavý postup Komisie na presadzovanie práva zatiaľ nezabezpečil súlad so smernicou o kvalite okolitého ovzdušia, a Komisii odporučili, aby aktívne riadila každú fázu postupu v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom skrátiť obdobie pred vyriešením prípadov alebo ich predložením SDEÚ. Koľko má Slovensko ešte času na zlepšenie kvality ovzdušia a zvýšenú ochranu verejného zdravia?
Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu v apríli 2016, v ktorej ho žiadala, aby splnilo hlavné požiadavky smernice o hluku, a aby vypracovalo strategické hlukové mapy a akčné plány, ako sa vyžaduje v smernici o hluku (smernica 2002/49/ES). Členské štáty musia prijať hlukové mapy ukazujúce vystavenie hluku vo väčších aglomeráciách pozdĺž hlavných železničných tratí a ciest alebo väčších letísk. Tie slúžia ako základ na vymedzenie opatrení v akčných plánoch týkajúcich sa hluku. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe kontroly z roku 2024 konštatuje, že Ministerstvo zdravotníctva SR neriadilo problematiku hluku vo vonkajšom prostredí a ÚVZ SR si plnil viaceré úlohy len formálne. Napriek žalobe zo strany EÚ a následným hroziacim sankciám, ministerstvo ani ÚVZ SR neriešili vzniknuté nedostatky a problémy, pričom tieto pretrvávajú od roku 2016 až po súčasnosť. Oprávnene nám teda hrozí ďalšia žaloba na SDEÚ.
Čo robiť v prípade nadmernej záťaže hlukom?
Pri obťažovaní nadmerným hlukom spôsobovaný právnickou osobou (napríklad z priemyselnej činnosti) môžu občania podať oficiálny podnet na miestne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva. V prípade, že hluk vykonáva fyzická osoba – nepodnikateľ (napríklad sused), je potrebné obrátiť sa na príslušnú obec v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. prípadne riešiť vzniknutý problém v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa neho sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, pričom nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, vibráciami, prachom, pevnými a tekutými odpadmi a podobne.
Odporúčané opatrenia
Opatrenia plánované a vykonávané v meste by sa mali zamerať na odvetvie dopravy. Nízkoemisná zóna (NEZ) je jasne vymedzená oblasť, zvyčajne časť mesta, do ktorej vstup podlieha podmienkam, ktoré sa líšia v závislosti od typu vozidla a jeho emisií. Jej účelom je obmedziť premávku vozidiel, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie. NEZ nie sú harmonizované na úrovni EÚ, pretože v súlade so zásadou subsidiarity sa ich zavedenie a systémy prístupu musia prispôsobiť osobitným potrebám príslušného mesta. Komisia NEZ podporuje, sú zahrnuté do orientačného zoznamu opatrení na znižovanie znečistenia ovzdušia v aktualizovanej smernici o kvalite okolitého ovzdušia. Vytvorenie NEZ ovplyvňuje životy občanov a činnosti podnikov, a preto sa môže stať citlivou otázkou. Potenciálne prínosy čistejšieho ovzdušia a menšieho hluku sú v protiváhe napríklad s potrebou kúpiť si nové vozidlo alebo zmeniť návyky v oblasti mobility.
Znečistenie ovzdušia je svojou povahou cezhraničné. Emisie niektorých látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú tuhé častice alebo prekurzory ozónu, v jednom regióne alebo krajine, môžu mať nepriaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia v inom regióne alebo krajine, a preto by sa prijaté opatrenia mali koordinovať s príslušnými orgánmi v susedných oblastiach. Predpokladom účinnosti opatrení je aj koordinácia opatrení na rôznych administratívnych úrovniach.
Ako príklad možno uviesť mesto Krakov, kde je hlavným zdrojom znečistenia pevnými látkami PM10 a PM2,5 spaľovanie tuhých palív na vykurovanie domácností. Miestne orgány už mnoho rokov realizujú program na zníženie takýchto emisií v meste, ktorý ponúka rôzne druhy finančných stimulov s cieľom presvedčiť občanov, aby nahradili znečisťujúce vykurovacie zariadenia čistejšími. V dôsledku toho bolo v rámci mesta nahradených 45 000 starých vykurovacích systémov, a zostalo už len 200. S cieľom maximalizovať vplyv zaviedol Krakov v roku 2019 zákaz vykurovania tuhými palivami (napríklad uhlím a drevom) v celom meste.
Význam koordinácie na rôznych administratívnych úrovniach dokazujú aj vysoké hodnoty ozónu zaznamenané na planine Vic, nachádzajúcej sa 65 km severne od Barcelony. Práve tu sa zaznamenal najvyšší počet ročných prekročení prahovej hodnoty pre ozón O3 v Španielsku. Výskum ukázal, že v záujme výrazného zníženia koncentrácie ozónu na planine Vic musí mesto Barcelona prijať opatrenia na zníženie prekurzorov ozónu.
Európski audítori na záver konštatujú, že zistili aj nedostatočnú regionálnu koordináciu, ktorá je potrebná na účinné riešenie cezhraničných tokov látok znečisťujúcich ovzdušie (ako sú prekurzory ozónu alebo tuhé častice) a na zabezpečenie toho, aby opatrenia priniesli želané výsledky. To výrazne obmedzuje účinnosť opatrení prijatých v rámci administratívnych hraníc miest, keďže samotné mestá nedokážu riešiť znečistenie spôsobené inde. Súčasne zaznamenali, že projekty financované EÚ s prvkami zameranými na riešenie znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom často nemajú ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich prínos k riešeniu týchto problémov.
Celá správa EDA „Znečistenie miest v EÚ: V mestách je čistejší vzduch, ale stále príliš hlučno“ je dostupná na: https://www.eca.europa.eu/ECAPublications/SR-2025-02/SR-2025-02_SK.pdf
Basta Veronika
Referát koordinácie projektu LIFE IP
K tímu Populair som sa pridala v júli 2021. Motiváciou sú najmä deti, stav životného prostredia a „dedičstvo“, ktoré im zanecháme. Som poslankyňou Obecného zastupiteľstva v Rovinke. Absolvovala som Politickú akadémiu a Zelenú cirkulárnu akadémiu. V roku 2022 sa moje meno objavilo na "Mape sociálnych inovátorov". Je to pre mňa veľká česť a súčasne záväzok pokračovať v začatej práci.
