Blogový článok

Mnohí z vás si určite pamätáte ako sme trávili naše detstvo aktívne vonku. Bežne sme sa na uliciach naháňali, hrali vybíjanú, skákali gumu, domov sme sa vracali, až keď sa stmievalo, do školy sme chodili bez rodičov, peši alebo na bicykloch s kamarátmi. Dnešným deťom vytýkame veľmi veľa. Prečo majú v rukách neustále mobily a tablety? Prečo nebehajú vonku? Prečo sú dnešné decká také pohodlné a nechávajú sa vyvážať do školy autom? Odpovede na tieto otázky vám môžu poskytnúť nasledujúce fotografie: 

Všetky tieto fotografie boli vyhotovené v čase rannej a poobednej špičky, v okolí základnej školy, u nás v obci. Pri pohľade na ne sa určite zhodneme na tom, že ulice do tejto podoby nedostali deti, ale my dospelí. Tak schválne. Pustili by ste cez takéto priechody pre chodcov svoje dieťa, napríklad žiaka 1. stupňa ZŠ, bez sprievodu dospelého? Jedna skupina rodičov by v takomto prípade radšej dieťa odprevadila do školy pešo alebo na bicykli. Väčšia skupina rodičov, ale vyhodnotí takúto situáciu ako nebezpečnú, nasadne do auta a zavezie dieťa bezpečne do školy autom. Aký paradox...

Toto tvrdenie si môžeme overiť aj na nedávnom zbere dát projektu Ulice pre deti, za ktorým stojí Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Do dotazníka o situácii s dopravou a bezpečnosťou pred ZŠ Tbiliská sa zapojilo trištvrte rodičov tamojších žiakov. Hlavné zistenia hovoria o tom, že takmer polovica opýtaných rodičov súhlasí, že situácia v okolí školy je nebezpečná, pričom najčastejšie uvádzali ako problematické chýbajúce, či neprehľadné priechody pre chodcov a množstvo áut na cestách aj chodníkoch. Z dotazníka vyplynulo, že najväčšiu rolu pri rozhodovaní o tom, či rodič pustí dieťa do školy samé, zohráva pripravenosť školáka na situácie súvisiace s dopravnými rizikami. 56% oslovených rodičov by od vozenia detí do školy autom upustilo, ak by sa zlepšila dopravná situácia v okolí školy.

Opatrenia podporujúce nemotorovú dopravu majú pozitívny dopad na dopravnú bezpečnosť pre všetkých účastníkov cestnej premávky, vrátane žiakov, rodičov, ostatných obyvateľov, či starších ľudí a ľudí s obmedzenými pohybovými schopnosťami. Motorové vozidlá pre nás totiž nepredstavujú hrozbu len v súvislosti so samotnou kolíziou, nebezpečné sú pre nás a životné prostredie aj z hľadiska produkcie emisií. Osobná automobilová doprava uvoľňuje do ovzdušia najmä emisie prachových častíc a oxidov dusíka. V súvislosti s dopravou sa prachové častice uvoľňujú do prostredia oderom pneumatík, z brzdového obloženia, či resuspenziou z povrchu ciest (vírením častíc usadených na zemskom povrchu). Autá okrem iného produkujú aj emisie oxidov dusíka.

Znečisťujúce látky v ovzduší sú obzvlášť nebezpečné pre zraniteľnú skupinu obyvateľstva, kam bezpochyby patria aj deti. Pre deti je znečistené ovzdušie obzvlášť nebezpečné z nasledujúcich dôvodov:

• Dýchajú bližšie k zemi, kde sa koncentruje znečistenie z dopravy (viď obrázok nižšie).
• Ich dýchací a imunitný systém sa iba vyvíjajú.
• Majú užšie dýchacie cesty, takže zápal im spôsobuje vážnejšie ťažkosti ako dospelým.
• Majú väčší príjem vzduchu na kilogram váhy.
• Trávia viac času vonku v porovnaní s dospelými.

O tom, ako prispieva motorová doprava k znečisteniu ovzdušia v okolí vybraných mestských a vidieckych škôl sa presvedčíme už čoskoro. V novembri 2022 sme vyhlásili našu prvú výzvu zameranú na informatívne meranie oxidu dusičitého v okolí škôl. Do výzvy sa zaregistrovalo 65 škôl a my sme spoločne s mojimi kolegami, manažérmi kvality ovzdušia, navštívili 42 vybraných škôl. Počas našej návštevy sme žiakom a pedagógom predstavili dôvody realizácie výzvy, dôležitosť ochrany a kvality ovzdušia a aplikáciu Dnes dýcham, ktorá umožňuje sledovať aktuálny stav kvality ovzdušia. Súčasťou našej návštevy bola aj praktická časť. Žiaci nám pomohli identifikovať na mapách, a neskôr aj v teréne, dve vhodné lokality na meranie. Pasívno-difúzne vzorkovače sme následne so žiakmi inštalovali v bezprostrednej blízkosti škôl v zóne, ktorú sme si označili ako červenú (miesto, kde je doprava frekventovanejšia) a zelenú (tichú, bez prítomnosti individuálnej osobnej dopravy). Merače budú na vytypovaných miestach exponované štyri týždne, následne ich odinštalujeme a zašleme na analýzu do laboratória v Holandsku. Tu, ale úloha žiakov a pedagógov ešte nekončí, práve naopak. Ich výskumnícka činnosť týmto iba začala. V rámci experimentu nám počas merania pomáhajú so zaznamenávaním denných meteorologických parametrov, ktoré majú vplyv na výsledky týchto meraní. V neskoršej fáze, po získaní výsledkov z analýzy, sprístupníme naše zistenia ostatným žiakom, pedagógom, rodičom a širokej verejnosti. Úprimne nás teší, že už v prvotnej fáze mnohé školy prejavili záujem zistenia interpretovať aj pred zástupcami miestnych a regionálnych územných samospráv. Práve prezentácia výsledkov pred županmi, primátormi, starostami a poslancami pomôže urýchliť zavedenie nevyhnutných opatrení zameraných na vytváranie bezpečných ulíc.

Našou snahou bude, okrem zvýšenia povedomia o dôležitej téme ochrany a kvality ovzdušia, vzbudiť v deťoch záujem aj o občiansku angažovanosť. Chceme, aby deťom záležalo na tom, v akom prostredí žijú. Dnešná generácia detí je naozaj kreatívna. Každá jedna návšteva školy bola pre mňa obohacujúca a ja sa už teraz teším na ďalšiu spoluprácu s nimi ako aj na výsledky ich práce. Aby som bola pre žiakov a rodičov príkladom, prednedávnom som kontaktovala aj nášho p. starostu s požiadavkou ohľadom riešenia nepriaznivej situácie v okolí našej školy. Ten so mnou pravidelne komunikuje a konzultuje možnosti riešenia.

Držíme si palce, je čo zlepšovať, ale ako hovorí moja veľmi dobrá kolegyňa Veronika Basta: „Všetci sme súčasťou tohto problému, ale sme aj súčasťou jeho riešenia J.“