illustration-image-of-the-header

Blogový článok

Domov Blogy Obchádzam už Prešov?

Obchádzam už Prešov?

02. 05. 2022 Blog | Luterančík František

O dopravnej situácii v Prešove sa dokonca už spieva aj v známej piesni. Doprava je v dnešnom svete nevyhnutý prostriedok pre chod a rozvoj spoločnosti. Je priamo závislá na kvalitnej infraštruktúre, ktorá by mala zabezpečiť ekonomickú, časovú a v neposlednom rade aj ekologicko-environmentálnu efektivitu. Dostupnosť k dopravným prostriedkom každým rokom rastie, čo má za následok nárast automobilov na cestách. Kúpa automobilu je časovo nenáročná. S nárastom počtu automobilov by sa mala prispôsobovať aj infraštruktúra. Lenže časová a finančná náročnosť budovania infraštruktúry je oveľa zložitejšia.

Žeriavy stavajú diaľnicu
Zdroj: Adam Kravec

Prešovský kraj, a hlavne krajské mesto, sú príkladom dlhodobého zanedbávania modernizácie a budovania infraštruktúry, ktorú tento región potrebuje z hľadiska významu nielen tranzitnej dopravy. Význam a dopad zanedbanej infraštruktúry je enormný, je prekvapivé koľko aspektov zasahuje. Okrem zhoršeného vplyvu na životné prostredie, hlavne ovzdušie, dochádza ku strate investícií, ekonomického rozvoja, ale je tu aj sociálny dopad v podobe narušenej súdržnosti rodín a migrácie občanov. Preto sa pálčivou otázkou dopravy v regióne začalo zaoberať viacero aktivistov. Patrí k nim aj občianske združenie Náš Prešov, ktoré sa snaží o priorizáciu otázky dostavby severného obchvatu Prešova a rýchlostnej cesty R4 na Poľsko pri komunikácii s ministerstvami.

Úvodom je treba priblížiť dopad dopravy na kvalitu ovzdušia v spádovej oblasti krajského mesta Prešov. Na Slovensku máme územia, kde je kvalita ovzdušia zhoršená v takej miere, že je potrebné v nich uplatniť osobitný režim riadenia kvality ovzdušia. O zhoršenej kvalite ovzdušia hovoríme vtedy, keď  nameraná koncentrácia znečisťujúcej látky v ovzduší prekračuje limitnú alebo cieľovú hodnotu na ochranu zdravia. Takéto územia voláme oblasti riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Je vo verejnom záujme nepriaznivý stav v týchto oblastiach zmeniť, a to prijatím Programov na zlepšenie kvality ovzdušia (PZKO). Program je vypracovaný pre zónu, v ktorej sa nachádza oblasť riadenia kvality ovzdušia a obsahuje súbor opatrení na trvalé dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia v čo najkratšom časovom období v danej oblasti. Zónou sa rozumie vymedzená časť územia Slovenskej republiky na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia.

Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na základe hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách (aglomeráciou je husto osídlená zóna na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia) v rokoch 2018 – 2020, aktualizovali vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia ORKO na nasledujúce obdobie. V Prešovskom kraji je vyčlenená ORKO na základe merania - územie mesta Prešov a obce Ľubotice pre znečisťujúcu látku - oxidy dusíka (NOx), a to na základe nedodržania povoleného počtu prekročení ročného priemeru NO2 v roku 2018.

ORKO sa vyhlasujú na základe monitorovania znečisťujúcich látok automatizovanou monitorovacou stanicou (AMS) kvality ovzdušia prevádzkovanou SHMÚ. Okrem vyhlásenia ORKO na základe merania sa vyhlasujú aj tie, ktoré boli identifikované pomocou matematického modelovania, inak označované ako rizikové oblasti. Na území Prešova je AMS, ktorá kontinuálne vyhodnocuje kvalitu ovzdušia v meste. Stanica sa nachádza vedľa cesty Arm. gen. L. Svobodu a patrí medzi mestské-dopravné stanice, ktoré sú zamerané najmä na monitoring dopadu dopravy. Je umiestnená veľmi vhodne, pretože je vzdialená od cesty približne 5 metrov. Cesta prechádza priamo cez najväčšie Prešovské sídlisko Sekčov a napája sa na cestu č. I/18 smerom na Kapušany. Je preto veľmi vyťažená nákladnou dopravou v smere sever – juh.

Z týchto záverov vyplýva zložitá otázka z hľadiska kvality ovzdušia. Ako dosiahnuť zníženie emisií v čo najkratšom čase, pričom jediné opatrenie, ktoré to dokáže efektívne zmeniť sú obchvaty mesta? Dokument PZKO obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby sme dosiahli požadovanú úroveň kvality ovzdušia. V tomto prípade ide o opatrenie dostavby obchvatov, kde na základe najnovších informácii bude druhá etapa severného obchvatu Prešova R4 za ideálnych podmienok hotová v roku 2027. Podľa Plánu udržateľnej mobility Prešovského samosprávneho kraja by mala byť rýchlostná cesta R4 dostavaná na Poľskú hranicu do roku 2030.

Podľa slov člena OZ Náš Prešov Jána Benka: ,,Veľký problém je aj hroziaca medzinárodná blamáž, pri nedodržaní tohto termínu. Bohužiaľ, zatiaľ žiadna vláda nerealizovala kroky potrebné k naplneniu tohto termínu. Cez štátny rozpočet a pri časovom rozvrhu prípravy a výstavby ciest na Slovensku ani nie je možné zvyšné časti R4 do roku 2030 vybudovať. Jedinou možnosťou je práve PPP projekt. Maďarsko svoju časť Via Carpatia, najrýchlejšieho dopravného spojenia severu a juhu Európy, dokončilo v októbri 2021 a Poliaci to plánujú do roku 2026. Jedine, kde sa nestavia, je práve Slovensko, a najmä partneri z Poľska to kritizujú a poukazujú na to pri každej návšteve Slovenska, alebo predstaviteľa Slovenska v Poľsku. Potrebné je spomenúť, že dokončením cesty Via Carpatia v Poľsku dôjde k nárastu dopravy na hraniciach a po ceste I/21 ako terajšej cesty I. triedy, ktorá má byť nahradená cestou R4, o viac ako 20-tisíc vozidiel denne. Hrozí tu preto dopravný kolaps na východe Slovenska a výrazné zhoršenie kvality života obyvateľov.Dôležitosť R4 je najmä kvôli vysokému podielu nákladnej dopravy v dopravnom prúde po ceste I/21, ktorá prechádza mnohými obcami a mestom Svidník smerom do Poľska. Ide konkrétne o nákladnú dopravu tranzitného charakteru, ktorá predstavuje 28 %, a v smere k hranici Slovensko/Poľsko prekračovala 40 %, pričom ťažké nákladné vozidlá predstavujú od 60 – 85 %, na čo poukázala štúdia realizovateľnosti k projektu výstavby tejto cesty z roku 2014.

Okrem toho, že boli dokázané prekročenia hladín hluku v meste Prešov, je podľa OZ Náš Prešov potrebné zamerať sa aj na omnoho závažnejšie škody na zdraví, ktoré spôsobujú dlhotrvajúce vystavovanie sa nízkym koncentráciám znečisťujúcich látok (prachové častice PM10 a PM2,5, CO2 - oxid uhličitý, O3 -prízemný ozón, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky, niektoré ťažké kovy a ďalšie), ako aj krátkodobé expozície vyšším koncentráciám týchto látok. Všeobecne platí, že pri rovnakej expozícii škodlivinám rôzneho druhu, sú určité skupiny populácie (deti, tehotné ženy, starí ľudia, ľudia s narušeným imunitným systémom) vo väčšom zdravotnom riziku v porovnaní s ostatnou populáciou. Pritom jedným z hlavných zdrojov znečisťovania ovzdušia v súčasnosti je aj cestná doprava. A keď sa pozrieme na už vyššie spomínanú dopravnú situáciu na trase cesty I/21, tak bohužiaľ obyvatelia obcí a miest po trase budúcej R4 sú vystavení mnohým škodlivinám v životnom prostredí a má to veľmi negatívny dopad na ich zdravie.

V roku 2008 si mesto Prešov na základe požiadaviek obyvateľov ulice Družstevná dalo vypracovať znalecký posudok vo veci vplyvu vibrácií z dopravy na obyvateľov a rodinné domy na tejto ulici. V závere posudku sa píše, že namerané hodnoty vibrácii pochádzajúcich od zrýchlenia dopravy na Družstevnej ulici v Prešove – Nižnej Šebastovej prekračujú podľa STN ISO 2631-1 prípustné hodnoty pre zdravé osoby 2-násobne. Prípustné hodnoty pre staršie a zdravotne postihnuté osoby boli prekročené 4-násobne. Podľa výpočtov v emisnej štúdii je významnejší príspevok k znečisteniu ovzdušia oxidom dusičitým z výfukových plynov, ktorý vzhľadom na príslušnú limitnú hodnotu predstavuje v referenčných bodoch pri zhoršených podmienkach pre rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší pri nulovom variante výstavby rýchlostnej cesty R4 takmer 64 %. Nulovým variantom sa v tomto výpočte rozumie stav bez dostavby druhej etapy severného obchvatu Prešova, a celej etapy R4 k hranici s Poľskom. Referenčné body boli osadené na ceste I/21, ktorá prechádza územím plánovanej R4.

Posledná štúdia s názvom Posúdenie vplyvu cestnej dopravy na kvalitu ovzdušia v úseku Prešov ul. Vranovská z augusta 2021, kedy sa robil výpočet koncentrácie znečisťujúcich látok pomocou matematického modelu pre 24-hodinovú intenzitu dopravy a pre 1-hodinovú dopravnú špičku (ranná 07:00 – 08:00, poobedňajšia 16:00 – 17:00). Na základe výsledkov matematického modelovania je možné konštatovať, že cestná doprava má výrazný vplyv na kvalitu ovzdušia v okolí príslušnej cestnej komunikácie. Najvýraznejší negatívny vplyv je v čase dopravnej špičky, kedy je príspevok najmä emisií NO2, prchavé organické zlúčeniny (VOC) a prašnosti (PM10 a PM2,5) výrazný. Štúdia tiež zistila, že v prípade vzniku dopravnej špičky, spomaleniu dopravy pod rýchlosť 10 km/h, maximálne krátkodobé koncentrácie NO2 môžu dosiahnuť úrovne nad 200 μg/m3, čo spôsobí stav kvality ovzdušia označovaný ako zlý, kedy sa neodporúča deťom a starším ľudom vykonávať vonku pohybové aktivity, dlhodobo sa zdržiavať vonku alebo vychádzať von a vetrať. Záverom teda môžeme konštatovať, že aj táto štúdia ukazuje, že vybudovaním funkčnej cestnej siete aj s R4 s trasovaním mimo obytné zóny, dôjde k výraznému zlepšeniu súčasnej úrovne kvality ovzdušia v predmetných oblastiach.

Luterančík

Luterančík František

Slovenská agentúra životného prostredia

Absolvent Technickej univerzity vo Zvolene v odbore Environmentálne inžinierstvo. Moja motivácia tkvie v presvedčení, že to čo robím, má zmysel a osoh. Preto je pre mňa environmentalistika oblasťou, kde sa chcem angažovať, nakoľko ide o blaho nielen človeka/spoločnosti, ale prírodného ekosystému ako celku. Často krát sa však stáva, že sa zrýchlený rozvoj vymyká spod kontroly. Preto je nevyhnuté venovať pozornosť aj samotnému dopadu pokroku, aby sa nakoniec nestal úpadkom.

Zdieľaj: