Blogový článok

Pán Lukáš Ledecký pracuje ako kominár už viac ako 10 rokov. Dohodli sme sa s ním na termíne kontroly a čistenia komína, pričom som mu v rámci nášho úvodného rozhovoru ozrejmila, že teplo v domácnosti nám primárne zabezpečuje plynový kondenzačný kotol a vo výnimočných prípadoch aj krbové kachle. Počas kontroly u mňa v domácnosti, ktorej sa rovnako zúčastnila aj moja kolegyňa, manažérka kvality ovzdušia Marta Bejdáková (VÚC Trnava), sme sa p. Ledeckého spýtali na zopár otázok, na ktoré nám vďačne odpovedal. Prečítajte si krátky rozhovor z nášho stretnutia s odborníkom na toto krásne tradičné remeslo – kominárstvo.

P. Ledecký, ako ste sa dostali k práci kominára? A čo Vás priviedlo k tomuto tradičnému remeslu?

V remesle pokračujem po svojom otcovi. V časoch, keď som si vyberal, na akú strednú školu pôjdem študovať, žiadny kominársky odbor neexistoval. Vyštudoval som SŠ stavebnú v Trnave a následne som absolvoval kominársky kurz. Ten sa koná každoročne. Ja pôsobím aj ako revízny technik komínov.

Aký je rozdiel medzi kominárom a revíznym technikom komínov?

Revíznym technikom komínov je možné byť až po odbornom preskúšaní a po zdokladovaní 3 rokoch praxe. Odborné preskúšavanie je následne vždy po 5 rokoch. Revízny technik robí rovnaké úkony ako kominár, okrem toho však vydáva revízne správy, ktoré sú povinné napríklad pri výstavbe nového komína, pri kolaudácii, prestavbe komína alebo výmene zariadenia.

Spomínate, že v čase, keď ste išli študovať vy, takýto odbor neexistoval. Teraz existuje?

Podľa mojich vedomostí je možné študovať tento odbor iba na Strednej odbornej škole v Nitre. V minulosti boli tlaky na to, aby sa takýto odbor u nás zriadil. Dnes už veľa detí neláka študovať tento odbor. Budúci absolventi však nebudú mať problém s umiestnením na trhu práce. Na Západnom Slovensku je kominárov celkom dosť, ale je veľa iných regiónov, kde kvalifikovaní kominári chýbajú.

Podľa Vás teda nie je veľký záujem u mladšej generácie o toto remeslo?

Nie, vôbec. Dnes sa nechce väčšina mladých ľudí pri práci zašpiniť, chce mať teplé miesto, nechce manuálne pracovať. Rodičia v tom svoje deti podporujú a snažia sa ich umiestniť najmä na gymnáziá a následne na vysoké školy. V tomto smere mnohí nerozmýšľajú vôbec dopredu. Nájsť dobrého remeselníka bude čoraz ťažšie. Tradičné remeslá sú naozaj potrebné a to nielen dnes, ale aj v budúcnosti. Mnohí kominári sú už v preddôchodkovom veku, a preto je nevyhnutná aj ďalšia generácia našich kolegov.

V ktorej lokalite SR pôsobíte ako kominár vy?

Kedysi platilo, že každý kominár mal svoj rajón, svoju dedinu. Kominári v podstate poznali každý komín. Princíp vtedajšieho spôsobu kontrol sa úplne zmenil. Počas pracovného týždňa prešli kominári domácnosti v celej obci, vždy sa našiel niekto doma. V súčasnosti už princíp takzvanej rajonizácie neplatí. Majitelia komínov si môžu vybrať svojho kominára podľa svojich preferencií a dohodnú si s ním aj termín a čas, ktorý im vyhovuje. Ja pôsobím predovšetkým na Západnom Slovensku. Viem však vycestovať aj do iných častí Slovenska, prípadne viem odporučiť iného kominára, či kominárku v blízkosti dopytujúceho.

Spomínate kominárku. Takže tomuto povolaniu sa venujú aj ženy?

Áno, samozrejme. Ja ich poznám niekoľko, zvládnu bez problémov vyliezť na strechu, skontrolovať a vyčistiť komín.

Aký je najčastejší dôvod prečo Vás ľudia kontaktujú a následne si objednajú Vaše služby?

Je to predovšetkým z toho požiarno-bezpečnostného hľadiska. Veľký nápor pociťujem najmä na ďalší deň, ako si ľudia vo večerných správach pozreli reportáž, že niekomu zhorel dom od komína. Iba zlomok ľudí hľadí na environmentálny aspekt, teda, že nesprávnym kúrením môže znečisťovať ovzdušie. Zväčša sú to tí, ktorí sa tejto problematike venujú a rozumejú jej. Väčšina má na zreteli práve spomínanú bezpečnosť seba, ako aj plnenie poistných podmienok.

Aké je ideálne obdobie na kontaktovanie kominárov?

Najlepšie je kontrolu a následné čistenie vykonať po vykurovacej sezóne, či pred ďalšou vykurovacou sezónou. Samozrejme tieto úkony je možné vykonávať aj počas vykurovacieho obdobia, ale iba v prípade, ak nie je zohriate teleso.

Kto vás najčastejšie kontaktuje?

Posledné roky sú to skôr novostavby ako staršie domy. Tie nás kontaktujú najmä pre účely už spomínaných poistných udalostí.

Vzhľadom na momentálne udalosti vo svete a neistotu ohľadom dodávok zemného plynu, pociťujete väčší nápor po Vašich službách?

Jednoznačne. Z ľudí je cítiť nervozitu a stres. Najmä v posledných 3 mesiacoch vnímam veľkú snahu o prechod na vykurovanie tuhým palivom. Každý chce kúriť drevom, aby ušetril peniaze. Podľa mňa je to však diskutabilné. Mnohí v snahe ušetriť čo najviac, si všetko chcú urobiť sami, bez pomoci odborníkov. Či už je to napojenie na kachle, či výstavba komína. To môže byť značne nebezpečné. Riešením by bolo aspoň zavolať si na záverečnú kontrolu odborníkov, aby realizáciu schválili. To sa však v takýchto prípadoch väčšinou nestáva, pretože veľká časť ľudí sa obáva kritiky svojho svojpomocne vytvoreného diela. V prípade, ak sa pri takejto kontrole nájde porucha, ktorá je život ohrozujúca, musíme to nahlásiť na miestny úrad. Samospráva to následne rieši v spolupráci s hasičmi. 99 % ľudí, ktorým poruchu identifikujeme sa ju snaží odstrániť v zmysle odporúčaní. Nebezpečné je práve zvyšné 1 %, ktoré si stojí za svojím riešením. Vždy je dobré mať k dispozícii aj alternatívne kúrenie v medziach bezpečnosti.

Keď už sme spomínali to zdražovanie, veľa ľudí si, v snahe ušetriť aspoň pár EUR, komín čistí samo. Čo hovoríte na kontrolu a čistenie komínov vo vlastnej réžii?

Zákon hovorí, že komín musíte udržiavať v dobrom technickom stave a zabezpečiť jeho pravidelnú kontrolu a čistenie. Je tiež pravdou, že zákon priamo nehovorí, že to môže urobiť len kominár. Teoreticky si ho môže skontrolovať a vyčistiť aj sám vlastník domu. V takom prípade by ste si mali viesť Denník čistenia a kontroly komína. Veľa ľudí, ale k takejto kontrole a čisteniu nedisponuje odborným pracovným náradím. Neviem, ako to majú konkrétne poisťovne. Niektoré vraj akceptujú v prípade škody spôsobenej ohňom aj tento dokument. Ale nie som si tým istý. Ďalšou pridanou hodnotou pri kontrole nami kominármi môže byť aj poradenstvo, ktoré pri týchto kontrolách poskytujeme. Dobrý kominár by sa mal pri identifikácii problému snažiť poradiť a nájsť riešenia, ako ich odstrániť.

Čo sa stane v prípade, ak mi vyhorí domácnosť spolu s Denníkom čistenia a kontroly komína, resp. s potvrdením, ktoré vystavujú kominári?

Ja som Vám dnes vystavil dve takéto potvrdenia. Potvrdenie ku komínu napojenému na plynový kondenzačný kotol a ku komínu napojenému na krbové kachle. Kópie týchto potvrdení som povinný archivovať ďalšie 3 roky. Veľa ľudí žiada toto potvrdenie zaslať aj e-mailom. V prípade vedenia vlastného denníka je dobré zabezpečiť si jeho kópiu aj iným spôsobom.

Kontrolujú kominári aj komíny plynových kondenzačných kotlov? Ak áno, prečo je to dôležité? Existujú tam riziká ako pri komínoch, ktoré sú napojené na zariadenia spaľujúce tuhé palivá?

Kominári kontrolujú všetky spalinové cesty napojené na zariadenia na tuhé a kvapalné palivo, či plyn. Konkrétne u Vás v domácnosti som kontroloval komín napojený na plynový kondenzačný kotol pomocou endoskopickej kamery. Je nesmierne dôležité kontrolovať aj komíny napojené na plynové kotly. Pýtali ste sa na riziko a to s tým súvisí. Nehrozí tu totiž riziko požiaru ako je to pri malých zdrojoch znečistenia ovzdušia (MZZO) na tuhé palivá, keďže sa tu nenachádzajú sadze. Existuje tu však riziko úniku plynu do okolia. Týmto spôsobom je možné spozorovať aj poruchu na zariadení. Dnešné inteligentné plynové kotly sa totiž často automaticky vypnú, ak nejaké teleso padne do takéhoto komína. Pri plynových spotrebičoch čistota komínových prieduchov zabezpečuje aj dobrý ťah komína. Odlišné sú lehoty kontrol, ktoré sú v tomto prípade minimálne raz ročne. Závisí to predovšetkým od typu a celkového tepelného výkonu spotrebiča napojeného na komín.

Spomínate odlišné lehoty. Ako často je potrebné kontrolovať jednotlivé komíny?

Ak hovoríme o bežných spotrebičoch, ktoré sú využívané v domácnostiach, tie majú spravidla tepelný výkon do 50 kW. Komíny pripojené na spotrebiče s týmto tepelným výkonom na tuhé palivá sa musia kontrolovať raz za 4 mesiace. Ak sú na komín napojené spotrebiče s tepelným výkonom do 50 kW na plyn a ak ide o komín bez vložky, kontrola je raz za 6 mesiacov. V prípade komínu s vložkou je to raz za rok.

A tu sme opäť pri financiách. Pre mnohé domácnosti to môže byť finančne náročnejšie, zabezpečiť si túto kontrolu viackrát do roka. Čo by ste im v tomto prípade poradili?

Ideálny prípad je, keď sa dohodnú na kontrole viaceré domácnosti, rodiny, susedia. Je to ekonomicky prínosnejšie pre obe strany. V mnohých prípadoch, keď sa využívajú spotrebiče iba príležitostne, napríklad počas vianočných sviatkov pre navodenie atmosféry, by postačovala kontrola menej často. Legislatíva má však pevne stanovené lehoty a v prípade nešťastia, zákon hovorí jasne.

Akých najčastejších chýb sa podľa vás dopúšťajú majitelia komínov?

Najviac požiarov vzniká zanedbaním údržby, napríklad z vyhorenia sadzí v komínovom prieduchu. Ďalej je to napríklad ukladanie veľmi horľavých materiálov k dymovodom, napríklad strešné hrady opreté o komín. Dokonca som sa stretol aj s prechodom hrady priamo cez komín. Okrem toho, ľudia dnes kúria čímkoľvek. Keď vidím značne znečistený komín, pýtam sa domácich, s čím kúria. Často sú to rôzne krabice od mlieka, laminátová podlaha, staré kusy nábytku, konáre stromov ešte so zelenými listami a pod. Pri kontrole by mal dobrý kominár klásť veľký dôraz aj na osvetu. Zdôrazniť, že odpad ťažko horí, z neho sa zanáša komín a v konečnom dôsledku znečisťuje ovzdušie tak vo vnútri domu, ako aj v jeho okolí.