Blogový článok

Podľa Štatistického úradu SR Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj dlhodobo vedú rebríček najvyššieho počtu aj podielu ľudí bez práce. Zároveň všetky najmenej rozvinuté okresy prakticky kopírujú Atlas rómskych komunít (Atlas), ktorý je nástrojom štátu na mapovanie štrukturálnych nerovností medzi Rómami a majoritou. Na východnom Slovensku je stále pomerne vysoká miera nezamestnanosti, nízke priemerné mzdy a značná časť populácie je závislá na sociálnej pomoci od štátu. Podľa Atlasu (2019) máme najväčší počet obcí s rómskymi komunitami v Prešovskom, v Košickom a v Banskobystrickom kraji.

Neštandardné typy obydlí (chatrče, maringotky a iné) sa kumulujú v Košickom a v Prešovskom kraji, kde je súčasne aj najviac nelegálnych obydlí. Rómovia boli vytláčaní na periférie obcí, na miesta komerčne menej zaujímavé pre majoritnú populáciu či developerov, na miesta s neúrodnou pôdou, s rizikom záplav alebo zosuvov pôdy alebo v blízkosti priemyselných areálov, kde sú celé komunity okrem iného dlhodobo vystavené aj znečistenému ovzdušiu.

Znevýhodnené, marginalizované alebo zraniteľné komunity sú skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych príčin nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, prírodným zdrojom a ani k dôstojnému bývaniu ako má majoritné obyvateľstvo. Kým právo na priaznivé životné prostredie máme všetci garantované ústavou, právo na bývanie v slovenskej legislatíve zakotvené nie je. Chudobní obyvatelia Slovenska nemajú finančné prostriedky na vyhovujúce bývanie a väčšinou majú aj obmedzené možnosti výberu lokality na bývanie.

Kvalita a právne vysporiadanie bývania v rámci marginalizovaných rómskych komunít (MRK), ako aj dostupnosť základnej infraštruktúry, klesajú v osídleniach s vyššou mierou priestorového vylúčenia. Údaje z posledného Atlasu (2019) naznačujú, že viac ako 81 % rómskeho obyvateľstva na Slovensku žije v koncentrovaných osídleniach oddelene od majoritnej populácie. Viaceré segregované osídlenia sa dokonca nachádzajú v nebezpečnej blízkosti skládok odpadu či zdraviu nebezpečných environmentálnych záťaží. 

Atlas nepokrýva celú šírku znevýhodnení, ktorým mnohí Rómovia u nás dlhodobo čelia. MRK sa často formujú na územiach, ktoré sú pre zdravie človeka nebezpečné. Rudňany sú príkladom obce, ktorej časť obyvateľov je vystavená nepomerne väčšiemu environmentálnemu ohrozeniu ako jej zvyšok. Skládky banského odpadu z ťažby obsahujú aj ortuť, ktorá môže spôsobovať duševné poruchy, deformácie plodu, zlyhávanie obličiek či iné závažné ochorenia. Sami Rómovia v osade Pätoracké si neuvedomujú mnohé zdravotné riziká, žijú skôr v strachu zo zosuvu pôdy a závalu. Zlá hygienická situácia sa prejavuje vyššou chorobnosťou miestnych obyvateľov, a to najmä detí, ktorú okrem znečisteného životného prostredia spôsobuje aj chýbajúci prístup k pitnej vode.

Atlas spracúva témy ako početnosť komunít, typy obydlí, prístup k vodovodu, kanalizácii, vykurovaniu, pokrytie terénnou sociálnou prácou a ďalšie. Ani teplo a teplá voda stále nie sú pre všetky domácnosti na Slovensku samozrejmosťou. Do kategórie energetickej chudoby môžeme zaradiť domácnosti, v ktorých nemajú prístup k základným energetickým službám, ktoré sú základom prijateľnej životnej úrovne a prijateľnej úrovne zdravia, ako je primerané teplo prostredníctvom vykurovania, chladenie počas letných horúčav, osvetlenie a elektrická energia pre spotrebiče. Mnohí z obyvateľov Slovenska si, žiaľ, stále nemôžu dovoliť základné služby a niekedy dokonca ani jedlo.

Vzťah chudoby a životného prostredia analyzoval Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Knihe o chudobe (2007), v ktorej poukazuje na rôznorodosť príčin a prejavov chudoby na Slovensku. Filčák otvoril otázku environmentálnej nespravodlivosti, ktorá spočíva v tom, že mnoho chudobných žije na miestach s nízkou kvalitou životného prostredia. Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že pre ľudí žijúcich v chudobe býva príroda a jej zdroje často jedinou stratégiou prežitia a zmiernenia ich ťažkej sociálnej situácie. Ilegálny výrub stromov je pre chudobné komunity často jediný spôsob, ako v zime zabezpečiť teplo pre svoje rodiny vo svojich skromných príbytkoch. Príroda pre nich predstavuje posledný materiálny zdroj. Pri jej využívaní nastáva problém trvalej udržateľnosti ekosystémov a problém konfliktov medzi tými, ktorí majú vlastnícke práva a tými, ktorí ich nemajú.

Séria informačných hárkov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2022 s názvom Vplyv domácich kúrenísk a varenia na kvalitu ovzdušia v Európe je zameraná na zdôraznenie rozdielov a nerovností vplyvov životného prostredia na zdravie v prípade rôznych skupín obyvateľstva, najmä zraniteľných a znevýhodnených komunít. V rámci MRK majú početné zastúpenie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva – malé deti, tehotné ženy, seniori a aj chronicky chorí, ktoré sú oveľa citlivejšie na rôzne formy znečistenia, vrátane znečisteného ovzdušia. Podľa WHO je v súčasnosti znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európskej únii.

Chudoba a sociálne vylúčenie sa často dedia. V preplnených miestnostiach skromných príbytkov MRK sa odohrávajú všetky činnosti a aktivity dňa, od varenia cez domáce práce, zábavu až po spánok. Starostlivosť o domácnosť je zvyčajne na pleciach žien, ktoré musia vedieť hospodáriť s málom, variť, nanosiť vodu a drevo, kúriť, udržiavať oheň v piecke a postarať sa o deti. Ženy majú v tradičných, chudobnejších spoločnostiach väčšie väzby na domácnosť a rodinný život ako muži, z ktorých mnohí sú nútení cestovať preč za prácou. Priamu skúsenosť so zdravotnými problémami súvisiacimi so životným prostredím získavajú počas tehotenstva a výchovy detí.

Deti sú zraniteľné aj voči znečisteniu ovzdušia, ktoré má negatívne účinky na ich zdravie a ich vývoj počas celého života. Čím je dieťa mladšie, tým je riziko poškodenia jeho zdravia väčšie v závislosti od dĺžky vystavenia znečistenému ovzdušiu. Vedecké štúdie ukazujú, že znečistenie ovzdušia prispieva k predčasným pôrodom, nízkej pôrodnej hmotnosti, detskej úmrtnosti, poškodenej funkcie pľúc, k astme, kardiovaskulárnym chorobám, rakovine a k zvýšenému riziku neurologických porúch. Medzi ďalšie ochorenia, pripisovaných znečistenému ovzdušiu, patria časté infekcie horných dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či alergické ochorenia.

Deti v osadách sú aj kvôli fajčeniu dospelých, vykurovaniu domácností pieckami (na ktorých sa celoročne aj varí) a spaľovaniu nevhodného paliva, vrátane mokrého dreva, neustále vystavené úrovniam znečistenia ovzdušia, ktoré pravdepodobne vysoko prevyšujú limity na ochranu zdravia odporúčané WHO. Napríklad čerstvo zoťaté drevo z lesa obsahuje až 50 percent vody. Tá sa pri horení odparuje, počas nedokonalého horenia vzniká veľa dymu, do ovzdušia sa uvoľňuje množstvo škodlivých znečisťujúcich látok vrátane karcinogénneho benzo(a)pyrénu ako aj vysokých koncentrácií nebezpečných prachových častíc PM rôznych veľkostí.

Kvalitu vonkajšieho ovzdušia monitoruje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) prostredníctvom 52 stacionárnych meracích staníc. Monitoring SHMÚ teda ani zďaleka nepokrýva celé územie Slovenska. V roku 2023 Súdny dvor Európskej únie prijal rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021 a rozhodol o tom, že si Slovenská republika nesplnila záväzky v oblasti kvality ovzdušia (tam, kde sa monitoruje).

Nenechajte ich zaostávať, odkázal nám z rómskeho sídliska Luník IX pápež František    Foto: Andrej Bán, Denník N

Zhruba každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí, ktoré môže natrvalo obmedziť jeho životný potenciál. Podľa údajov OZ Cesta von sa do generačnej chudoby na Slovensku každý rok narodí približne 3000 detí. V skromných podmienkach nemajú vytvorené vhodné prostredie na to, aby sa zdravo rozvíjali. Samotní rodičia zápasia s nevyhovujúcim bývaním, s nezamestnanosťou, s dlhmi a častokrát aj so závislosťami. Nízka kvalita bývania veľmi negatívne vplýva na psychické a aj fyzické zdravie detí, negatívne ovplyvňuje aj ich vzdelávacie výsledky a školskú dochádzku. Následky týchto okolností sú neskôr ťažko zvrátiteľné.

Chudoba rómskej populácie, častokrát spojená s nevyhovujúcim bývaním, vedie k nižšej kvalite života s kratšou dĺžkou dožitia. Podľa zdravotníckej štúdie „Zdravotný stav Rómov na Slovensku“ z roku 2015 je stredná dĺžka života rómskej populácie menej ako 60 rokov. Na základe demografických údajov je odhadovaný vek dožitia rómskych mužov iba 55,3 roka a žien 59,5 roka. Podľa predbežných údajov Eurostatu bola v roku 2023 očakávaná dĺžka života pri narodení 81,5 roka v rámci EÚ, na Slovensku dosahovala 78,1 roka.

Vedecký časopis The Lancet zverejnil v októbri 2020 článok o vývoji počtu obyvateľov jednotlivých krajín na svete. Kým v roku 2017 žilo na Slovensku 5,42 milióna obyvateľov, v roku 2100 by sme podľa štúdie mali mať len 2,56 milióna obyvateľov. Podľa demografa Borisa Vaňa ignorovanie alebo podceňovanie demografických výziev spôsobuje mnohé problémy a v konečnom dôsledku zhoršuje životnú úroveň obyvateľstva. Medzi najviac zasiahnuté oblasti patrí trh práce, sociálne poistenie, zdravotníctvo a sociálne služby. Demograf Branislav Bleha vidí aj pozitívne východiská, a to primárny demografický potenciál priamo v segregovaných osadách.

Vláda SR schválila dňa 7. apríla 2021 Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (ďalej iba „Stratégia 2030“), ktorá je záväzkom na dosiahnutie viditeľnej zmeny v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov. Jej štyri prioritné oblasti – zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie, sú pre naplnenie cieľov kľúčové. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity patrí medzi rezorty s najvyšším objemom zakontrahovaných finančných prostriedkov z Programu Slovensko 2021 – 2027 (Program). Jednou z najdôležitejších investičných oblastí je inklúzia MRK. Do Akčného plánu k Stratégii na roky 2025 – 2027 prispel 3 aktivitami aj náš projekt Populair. Máme poslednú príležitosť pomôcť zmeniť verejný diskurz.

Obce teraz majú zrejme poslednú príležitosť reálne pomôcť zlepšiť bývanie pre rómske rodiny, ktorú musia využiť. Každý projekt, ktorý sa uchádza o podporu z Programu, musí zlepšovať, alebo minimálne nezhoršovať situáciu rómskej komunity. Jedným príkladom dobrej praxe je obec Spišský Hrhov. Obec sa bez váhania pustila do budovania vodovodu, kanalizácie a aj plynofikácie naraz pre všetkých svojich obyvateľov vrátane Rómov, ktorí v tom čase tvorili 50% jej obyvateľov. Dnes už každý býva vo vlastnom. Rómovia dostali príležitosť pracovať v obecnej firme, ktorá slúži ako hlavný nástroj rozvoja celej obce. Slovami jej bývalého starostu Vladimíra Ledeckého, v obci „znížili bariéry, zvýšili súdržnosť a zabezpečili si vlastný rozvoj, ktorý nie je iba o peniazoch. Samospráva musí zvyšovať súdržnosť, spolupráca nesmie byť formálna“.

Zdroje:

Ledecký, Vladimír; Novotná Čavojová, Vladimíra, (2023), Horší, ako sa zdá, Levoča: ISBN: 978-80-88704-77-5

http://akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/kniha-o-chudobe-spolocenske-suvislosti-a-verejne-politiky.pdf

https://www.vlada.gov.sk/15-rokov-nevyuzitych-eurofondov-vlada-odbornikov-prinasa-navod-ako-zefektivnit-ich-cerpanie/

https://www.mfsr.sk/files/archiv/65/ReviziavydavkovnaohrozeneskupinyZSverziaFINAL3.pdfhttps://uge-share.science.upjs.sk/webshared/GCass_web_files/articles/GC-2010-4-1/20krokusova_4.pdf

https://eeb.org/library/pushed-to-the-wastelands-environmental-racism-against-roma-communities-in-central-and-eastern-europe/

https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/opinion/chudoba-a-zivotne-prostredie-pripad-marginalizovanych-roms/

https://cestavon.sk/

https://hygiena.szu.cz/pdfs/hyg/2015/03/10.pdf 

https://ec.europa.eu/employment_social/2010againstpoverty/export/sites/default/downloads/Topic_of_the_month/SK_Thematic_article5_Not_only_insufficient_income_means_poverty.pdf

https://www.trend.sk/spravy/slovensku-pribudlo-ludi-ohrozenych-chudobou-je-ich-takmer-jeden-milion

http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2013/3/Hegyi.pdf

https://epha.org/wp-content/uploads/2022/03/epha-position-paper-clean-heating.pdf

https://www.iarc.who.int/wp-content/uploads/2018/07/pr221_E.pdf

https://www.eea.europa.eu/publications/healthy-environmenthealthy-lives

https://www.healtheffects.org/publication/assessing-adverse-health-effects-long-term-exposurelow-levels-ambient-air-pollution-0

https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2021/08/Bytova-politika-SR-do-2030_v06.pdf

https://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/42013-sk.pdf

https://index.sme.sk/c/22676281/slovensko-krajina-len-pre-starych-caka-nas-vazny-problem.html

https://dennikn.sk/2537247/nenechajte-ich-zaostavat-odkazal-z-romskeho-sidliska-lunik-ix-papez-frantisek-foto-a-video/