Blogový článok

Táto kampaň je však pre nás ideálnou príležitosťou propagovať udržateľnú mobilitu tak, že pôjdeme ostatným príkladom. Zlepšenie kvality ovzdušia je hlavným cieľom nášho projektu a obmedzenie množstva automobilov na cestách je podstatným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

Chceli sme zistiť, ako naši kolegovia túto kampaň vnímajú, a tak sme im položili pár otázok. Zaujímala nás ich motivácia zúčastniť sa v tejto kampani a tiež, či motivujú k účasti aj svoje okolie, aké dopravné prostriedky pri svojej ceste do práce využívajú, koľko km každý deň najazdia a aké pozitívne či negatívne zážitky majú zo svojich ciest do práce. Tiež nás zaujímalo, aké vidia prínosy tejto kampane a ako by sa podľa nich dala táto kampaň ešte vylepšiť.

Bývame v rôznych vzdialenostiach od nášho pracoviska a každý z nás si našiel svoj vyhovujúci udržateľný spôsob dochádzania. Možno sa s niekoho skúsenosťami stotožníte alebo vás niekto inšpiruje vyskúšať nový spôsob prepravy. Prípadne zažívate pri svojich cestách podobné zážitky alebo čelíte podobným prekážkam ako my. Veríme, že v článku objavíte nové pozitíva jazdy na bicykli, ktoré ste si doteraz neuvedomovali. Zodpovedná voľba dopravného prostriedku je na každom z nás a „Tvoja cesta tvoja voľba.“ sa stalo sloganom jubilejného 10. ročníku kampane DPNB.

1. MOTIVÁCIA

Našou motiváciou bol najmä tímový duch, možnosť spojiť sa s podobne naladenými ľuďmi pre dobrú vec, motivovať ostatných. Niektorých z nás motivoval súťažný charakter kampane alebo jednoducho radosť z bicyklovania.

2. ZAPOJENIE OKOLIA

Viacerým z nás sa podarilo motivovať na účasť v kampani aj ľudí z nášho okolia, či už to boli ďalší kolegovia z nášho projektu alebo kolegovia z úplne iných oddelení. Ale neobmedzili sme sa iba na pracovné prostredie, mnohí zapojili aj svoje rodiny či dokonca suseda J Kolegyňa Janka sa síce tento rok do kampane nezapojila, no podarilo sa jej pre miestnu školu a škôlku vybojovať cykloprístrešok, stojan na bicykle a domček na odrážadlá a kolobežky.

3. DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Okrem bicykla sme chodili aj pešo, trolejbusmi, autobusmi, vlakmi, električkami a rôznymi kombináciami dopravných prostriedkov. Napríklad, ak to má niekto do práce na bicykli ďaleko, je super riešením odviesť si vo vlaku bicykel a cestu na stanicu a zo stanice prebicyklovať.

4. VZDIALENOSTI

Do práce dochádzame rôzne vzdialenosti, od 2,5 km až po 40 km a od toho sa potom odvíjajú aj použité dopravné prostriedky. Ani väčšie vzdialenosti nás ale neodrádzajú od použitia bicykla, či kombinácie hromadnej dopravy a bicykla.

5. POZITÍVNE ZÁŽITKY Z CIEST

Každého zážitky sú svojské a jedinečné, každý vnímame ako dôležité iné pozitíva a nie je preto možné zhrnúť to do pár viet. Prinášame preto autentické odpovede na túto otázku priamo od kolegov:

Michal:  „Videl som ďalších 2 ľudí s tričkami DPNB, takže som vedel identifikovať, že sú v tom zapojení tiež. Potešilo ma to. Tiež ma potešilo, že keď som sa po práci nemusel ponáhľať za rodinou, spríjemnil som si cestu na bicykli domov cez kopce alebo inými smermi, ktorými bežne nechodím. Našťastie už nechodia staré vlaky, kde bolo treba bicykel pri nástupe vysoko dvíhať. Nové vlaky sú nízkopodlažné, takže viem pohodlne nastúpiť.“

Janka: „Som rada, že je nás každým rokom viac, ulice sa plnia cyklistami a to je dobre. Väčšina vodičov je ohľaduplná, za čo im patrí veľká vďaka - tých, čo ešte stále neakceptujú bike ako plnohodnotný dopravný prostriedok (tzn. dá sa s ním dopraviť do práce, do školy, na nákupy, na úrady) je čoraz menej.“

Juraj: „Oddýchnem si pred a po práci.“

Martin: „Pred mesiacom ma zrazilo auto. Nie je to pozitívny zážitok, ale pozitívne je, že ma to neodradilo.“

Katka: „V mesiaci jún, počas kampane, boli dni, keď som pred prácou musela deti na bicykli odprevadiť do školy a škôlky cca 1 km od domu. Deti sa na spoločnú cyklojazdu vždy veľmi tešili. Nikdy som ich do jazdy bicyklom nemusela prehovárať, práve naopak. Boli nahnevané, keď sme pre krátkosť času museli ísť autom. Podľa rozhovoru s nimi viem, že jazda na bicykli pre nich predstavuje väčšiu slobodu, cítia sa nezávislejšie, čo vnímam v ich veku (6 r. a 8r.) ako mimoriadne dôležité. Neoceniteľným benefitom takejto cesty sú už spomínané spoločné rozhovory, ktoré ma vždy nabijú energiou. Efektívne využívam aj čas strávený v hromadnej doprave a to zväčša čítaním kníh, prípadne sledovaním filmov, na čo inak počas dňa nemám čas.“

Dominik: „Či už idem pešo alebo na bicykli, som veľmi rád, že idem plynule a nemusím stáť v dopravnej zápche. Odpadá tak nervozita. Zároveň cestujem zadarmo, netrápim sa s hľadaním parkovacieho miesta pre auto a nemusím platiť parkovné. Vďaka krátkej vzdialenosti medzi domovom a prácou som najrýchlejšie v práci na bicykli.“

Marta: „Pre mňa je a určite ešte dlho bude dobrý pocit, ak budem vidieť pribúdať na cyklo chodníku stále viac cyklistov, kolobežkárov či korčuliarov. Hlavne ráno je to najviac viditeľné. Sú rána, keď „stretnem“ na cyklochodníku sem-tam nejakého cyklistu. Ale sú dni, keď nemôžem obehnúť cyklistu, musím počkať, než prejdú cyklisti na vedľajšom pruhu v protismere. Inokedy ma obiehajú e-kolobežky jedna za druhou. Vtedy je dosť rušno a mám pocit akoby som bola na ceste a nie na cyklochodníku. 😊 Dokonca ma prekvapil aj zaujímavý názor od mladej mamičky. Išla s kočíkom na cyklochodníku, hoci pozdĺž neho vedie chodník pre peších. Keď som mamičku obiehala, tak som ju taktne upozornila, že vedľa je chodník, bolo by to pre ňu aj dieťa bezpečnejšie. Ona na to „Čo nevidíš? Veď kočík má tiež kolesá!“.  “

Peťa: „Keď chodím autobusom, som rada za možnosť porozprávať sa tak s vlastnými deťmi, ako aj s ich spolužiakmi, ktoré spolu so mnou cestujú do školy busom. Keď idem bikom, je to možnosť hlasno spievať, porozmýšľať a vyčistiť si hlavu.“

6. KOMPLIKÁCIE PRI CESTÁCH + NÁVRH RIEŠENÍ

Aby sme boli objektívni, nie vždy sú naše cesty do práce iba krásne a pozitívne. Človek sa pri ceste na bicykli, pešo, či hromadnou dopravou často stretne s rôznymi problémami a komplikáciami. Sťažovať sa ale dokáže každý, dôležitejšie je vedieť nájsť aj riešenie, ako by sa takýto problém dal odstrániť. A tak ako pri pozitívach, aj problémy po ceste a návrhy na ich vyriešenie sú rôzne:

Michal: „Ľudia vo vlaku nerešpektujú miesto, ktoré je primárne určené pre prepravu bicyklov, obsadia tam všetky dostupné miesta, a potom človek blokuje bicyklom priestor vo dverách a všetci na neho gánia. Len ľudia, ktorí nechcú stáť, obsadia miesto pre bicykel a je im to jedno. Bolo by treba zistiť u dopravcu, aké sú tam pravidlá, ak to má byť primárne pre cyklistov, kočíky a imobilných, sprievodcovia vo vlakoch by mali ľudí, ktorí tam sedia usmerniť, aby uvoľnili tento priestor.“

Janka: „Slabá/žiadna infraštruktúra pre cyklistov, nebezpečným miestam sa snažím vyhýbať a pritom, bohužiaľ, porušujem zákon, keďže jazdím do kopca po chodníku – jednoducho sa riadim heslom "prežiť a nezavadzať". Netrpezlivo čakám na aktívne zapojenie samosprávy a riešenie problému – nedostatočného začlenenia cyklistickej aj pešej dopravy do verejného priestoru – dávame príliš veľký priestor autám a už sme si na to zvykli tak, že máme pocit, že je to v poriadku.“

Martin:  „Problémom sú úzke cesty – riešením by bola jednosmerná premávka.“

Katka: „Tak ako každého, aj mňa vždy nemilo poteší meškajúci alebo odrieknutý vlak. Toto je pre mňa najväčšia prekážka a potom je to technický stav niektorých vlakov. Zväčša cestujem novými vlakmi, kde funguje aj klimatizácia, ale čas od času sa stane, že sú vypravené veľmi staré vlaky. Najmä v lete je to neznesiteľné cestovať v preplnenom vlaku, kde vnútorná teplota podľa mňa značne presahuje tú vonkajšiu. Na druhej strane som v júni párkrát musela ísť z práce autom. Stáť v zápche v meste a potom na diaľnici taktiež nie je žiadna výhra. Okrem toho musím byť v aute neustále v strehu, myseľ musí byť neustále v pozore, čo je pre mňa obzvlášť náročné, najmä v letnom období. Myslím, že verejnosť vie tieto prekážky definovať celkom jednoznačne. V prvom rade je potrebné na Slovensku posilniť a zmodernizovať prímestskú, mestskú a národnú dopravu. Rozhodujúcim faktorom pri výbere dopravného prostriedku je aj vhodná infraštruktúra, služby, cena. Ďalej je to motivácia, aby ľudia boli ochotní pracovať v tejto sfére a takto by sme mohli ďalej pokračovať. Vzhľadom na dialógy, ktoré sa k danej téme posledné mesiace a roky vedú si myslím, že problémy sú celkom jednoznačne definované. Máme pred sebou nové programové obdobie, nové finančné nástroje. Teoreticky by malo stačiť opatrenia iba správne priorizovať a začať ich realizovať. Uvidíme, aká bude realita a či sa dočkáme v tomto smere pozitívnych zmien.“

Dominik: „Tým, že idem na bicykli súbežne s hlavnou štvorprúdovou cestou, cítim vo vzduchu benzín a naftu. Bolo by treba obnoviť vozový park. Vážne by som sa zameral na nejaké riešenia najmä pri starých vojenských a nákladných automobiloch, ktoré majú výnimky aj pre STK. Musí existovať nejaké riešenie, aby sa mohli tieto automobily používať a zároveň nezadymiť na 5. min. väčšie okolie cesty, kým sa dym rozptýli.“

Marta: „Pre mňa je prekážkou nezodpovednosť niektorých účastníkov na cyklochodníku. Rýchla a bezohľadná jazda, tesné obchádzanie, hlavne u e-kolobežkárov. Idú akoby s vetrom o preteky a nič a nikto ich nezaujíma. Akoby pravidlá bezpečnosti premávky na cyklochodníkoch neplatili. Ďalšou komplikáciou je, že je potrebná pravidelná údržba cyklochodníkov. Obzvlášť, ak vedú cez parky. Po silných letných búrkach bývajú ráno cyklochodníky miestami až nepriechodné. Popadané konáre, mokré lístie či veľké konáre sa bikom nedajú prejsť. Ich odstránenie trvá niekoľko dní.  V neposlednom rade je potrebná úprava niektorých svetelných križovatiek. Mám šťastie, že žijem v meste Trnava, v ktorom je budovanie cyklochodníkov prioritou predstaviteľov mesta. No niektoré cestné svetelné križovatky, ktoré sa križujú s cyklochodníkmi, ešte nie sú k tomu prispôsobené a hrozí nebezpečie stretu chodcov s cyklistami. Mnohí cyklisti nerešpektujú pravidlo, že ak nie je pre nich vyznačený pruh prechodu, tak je potrebné zosadnúť z bicykla a prejsť cez prechod pre chodcov pešo vedľa bicykla. Vyriešiť by to mohlo zavedenie výučby na MŠ a ZŠ – pravidiel bezpečnej premávky na cestách ako chodec, ale aj ako cyklista či kolobežkár. Viem, že žiaci na I. stupni ZŠ majú 1 x ročne  na dopravnom ihrisku cvičenie, čo je podľa mňa veľmi málo. Potom je vidieť ako sa mládež správa v praxi. Asi aj rodičia by mali mať školenie v práci, lebo hlavne mladí ľudia vedúci deti do MŠ a ZŠ im ukazujú nesprávne prechádzanie na bicykli/kolobežke cez cestu a pod. Mesto by malo častejšie čistiť a kontrolovať cyklochodníky, prípadne krajnice ciest, ktoré sú mnohokrát zaprášené nánosmi drobných kamienkov (nie len zo zimného posypu), popadané suché lístie a pod. V neposlednom rade to chce trpezlivosť nás cyklistov, než sa postupne dobudujú ostatné prechody pre cyklistov na križovatkách a tiež prepoja celé siete cyklotrás v rámci mesta.“

Peťa: „Komplikácie vytvára v zásade len počasie alebo človek. S počasím toho veľa neurobím, môžem prispôsobiť čas jazdy alebo oblečenie, prípadne prehodnotiť, či vôbec pôjdem na bicykli. Ale komplikácie, ktoré vytvára človek, to už je iný príbeh. Najčastejšie, resp. denné zážitky: neohľaduplnosť a rizikové správanie vodičov áut k cyklistom ako predbiehanie príliš natesno, nedodržiavanie povolenej rýchlosti, nedanie prednosti cyklistom na križovatkách idúcim po hlavnej ceste, vjazd a výjazd na kruhových objazdoch, slabé predvídanie situácií, všeobecne taká "slepota voči cyklistom" ako účastníkom premávky. Druhou kategóriou je osobnostná alebo etická výbava všetkých účastníkov premávky. Často bez rešpektu, s nevhodnými gestami a poznámkami, často aj s nadávkami...a určite tým nemyslím len situácie vodičov áut a cyklistov. Úplne najčastejšie sa však stretávam s neempatickým správaním vodičov áut počas upršaného počasia, kedy naozaj len veľmi málo ľudí sediacich za volantom v suchu prispôsobí rýchlosť jazdy tak, aby neošpliechali ľudí idúcich po chodníkoch alebo krajnici ciest (áno, máme na Slovensku aj obce, kde nie je chodník pozdĺž celej cesty v obci).

Aby to nevyzeralo, že chyby robia len vodiči, tak spomeniem, že ešte stále sa nájde dosť cyklistov, ktorí nesignalizujú rukou smer odbočovania alebo predbiehania. Tiež osobne nechápem cyklistov, ktorí najmä mimo obcí nenosia prilbu. A dalo by sa ešte dlho pokračovať a pritom by stačilo možno sa len neponáhľať, často pritom ide o sekundy, ktoré "ušetríme" alebo sekundy, ktoré môžu navždy zmeniť náš život. Mám pocit, že si našu krehkosť vôbec neuvedomujeme... Riešením by boli ozajstné kontroly dodržiavania pravidiel premávky a masívna podpora hromadnej dopravy, najmä "zhustenie" spojov, zabezpečenie nadväznosti a všade, kde sa aspoň trochu dá, zriadiť "bus pruhy", aby mali vozidlá hromadnej dopravy prednosť a nestáli v kolónach s desiatkami áut s jedným cestujúcim.

7. PRÍNOSY KAMPANE DPNB

Ako hlavný prínos vnímame hlavne zviditeľnenie čistejších spôsobov dopravy. Ľudia si motivačnou formou vyskúšajú, že sa naozaj dá chodiť aj inak ako autom, mnohým sa to zapáči a aspoň niekedy vymenia auto za bicykel aj po zvyšok roka. Zvyšovaním povedomia širokej verejnosti sa zvyšuje aj akceptácia cyklistov vo verejnom priestore. Dáta z pohybu cyklistov z tejto kampane môžu samosprávy následne využiť pre lepšie plánovanie cyklotrás. Dobre naplánované a bezpečné cyklotrasy sú hlavným predpokladom na zvýšenie počtu ľudí dochádzajúcich na bicykli.  Viac cyklistov na cestách znamená menej áut, znečistenia, zápch - cyklodopravu treba vnímať ako riešenie, nie ako problém.

8. NÁPADY NA VYLEPŠENIE KAMPANE

Viacerí vnímame, že jeden mesiac, počas ktorého prebieha kampaň DPNB je málo. Mala by sa postupne predĺžiť na dva mesiace, ideálne na celý rok, aby sme túto kampaň už nepotrebovali ale reálne ňou žili. Medzi odpoveďami padol aj návrh na zatraktívnenie cien pre víťazov, aby mali ľudia väčšiu motiváciu zapojenia sa do kampane. Zaujímavý nápad mal kolega Michal, ktorý by prepočet ušetrených kg CO₂ doplnil o údaje ušetrených kg látok znečisťujúcich ovzdušie.

„Je super, že organizátori sa snažia prepojiť tému udržateľnej dopravy s problematikou životného prostredia a počítajú ušetrené kg CO₂. Ale CO₂ je skleníkový plyn a súvisí s klimatickou zmenou. Nie je to látka priamo znečisťujúca ovzdušie a zhoršujúca zdravie ľudí v bezprostrednom okolí, ako je to v prípade PM častíc, oxidov dusíka či prízemného ozónu. Preto by bolo vhodné doplniť okrem ušetreného CO₂ aj odhad ušetrených kg týchto znečisťujúcich látok práve z dát, koľko ľudia najazdili na bicykloch, pešo či MHD.“