Blogový článok

Kvalita ovzdušia sa v porovnaní s minulosťou zlepšuje, avšak stále sa snažíme o to, aby nebola len vyhovujúca v rámci emisných limitov. Cieľom je, aby ovzdušie nemalo negatívny vplyv na zdravie človeka. Verejnosť môže mať dojem, že zodpovednosť za zlepšenie kvality ovzdušia sa týka len veľkých priemyselných objektov, ale existuje mnoho zdrojov. Na zlepšení kvality ovzdušia sa pracuje na rôznych úrovniach. Zodpovednejším správaním vie prispieť každý, aj jednotlivec. Bojovníci za zlepšenie kvality ovzdušia zostávajú v anonymite ako aj ich úspechy. Práve s jedným z nich vám prinášame rozhovor. Je to pán Ing. Andrej Švehla, CSc. 

Za jednu zo svojich hlavných priorít v riadiacej funkcii začal považovať zníženie environmentálnej záťaže spôsobovanej hutníckymi výrobnými procesmi v regióne dolnej Oravy. Dnes je jeho prioritou osveta medzi obyvateľmi. V zimnom období je významným zdrojom znečistenia ovzdušia v regióne okrem energetiky a dopravy aj vysoký počet lokálnych vykurovacích kotlov. Kotly sú neraz technologicky zastarané a nevhodne prevádzkované. Práve nesprávnym spôsobom vykurovania a použitím nesprávneho paliva tieto zdroje nadmerne znečisťujú ovzdušie.

Dni mesta Dolný Kubín 2009, cenu mesta Andrejovi Švehlovi odovzdáva primátor Ivan Budiak

Zdroj: Archív A. Švehlu

Pán Švehla, aká bola vaša pôvodná profesia a akým spôsobom ste sa dostali k riešeniu problémov kvality ovzdušia?

Absolvoval som Chemickú fakultu SVŠT, postgraduálne štúdium na VŠCHT v Prahe a získal vedeckú hodnosť kandidáta chemických vied, takže moja pôvodná profesia je chemik (analytická chémia).

Ako podnikový riaditeľ vtedajších Oravských ferozliatinárskych závodov Istebné (1980-89), som v regióne i mimo neho čelil oprávnenej kritike odbornej i laickej verejnosti za znečisťovanie životného prostredia, ktoré výrobu ferozliatin sprevádzalo. Sám som z Oravy, žijem tu a mám k tomuto regiónu vrúcny osobný vzťah. Zlomom v nazeraní na vážne dopady tejto výroby na životné prostredie bolo stretnutie vtedy s mladou a ambicióznou ekologičkou Ing. Blankou Maňkovskou, absolventkou VŠCHT v Prahe, ktorá ako výskumníčka z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene (neskôr DrSc. na Ústave krajinnej ekológie SAV v Bratislave), mi poskytla vedeckú správu, v ktorej analyzovala výsledky sledovania kvality ovzdušia v okolí Dolného Kubína pomocou bioindikácie. A tie údaje boli alarmujúce, čo ma motivovalo k tomu, že za jednu zo svojich hlavných priorít v riadiacej funkcii som začal považovať zníženie environmentálnej záťaže spôsobovanej hutníckymi výrobnými procesmi v regióne dolnej Oravy. Podiel na úspešnom zvládnutí tejto mimoriadne náročnej úlohy považujem za jeden z najväčších úspechov mojej profesionálnej kariéry. Bol som členom päťčlenného kolektívu vyznamenaného v roku 1987 Národnou cenou SR Za „Komplexné riešenie odprášenia elektrických oblúkových pecí v n.p. OFZ, Istebné!“. V publikácii „Dejiny hutníctva na Slovensku (2006)“ sa uvádza, že toto dielo znamenalo výrazné zníženie znečisťovania ovzdušia v dolnej časti Oravy.

Dymiace OFZ Široká ešte bez filtračných zariadení

Zdroj foto: Archív A. Švehlu

Odprašovacie jednotky OFZ prevádzky Istebné a Široká

Zdroj foto: Archív A. Švehlu

Po ukončení aktívnej činnosti a odchode do dôchodku som pôsobil 12 rokov v Rade seniorov (Rada seniorov bola kreovaná ako poradný a rešpektovaný orgán primátora a konštituovaná v roku 2007 a ukončila svoju činnosť. v roku 2019 a nové vedenie radnice jej činnosť už neobnovilo), kde som systematicky a myslím, že aj úspešne, predkladal na riešenie aktuálne problémy ekológie v regióne. V  tejto súvislosti si rád spomínam pri obojstrannom rešpekte na prínosnú spoluprácu Rady seniorov s bývalými primátormi Ing. Ivanom Budiakom a Mgr. Romanom Matejovom. V súčasnom volebnom období by som rád ocenil účinnú pomoc poslankyne MsZ PaedDr. Emílie Jurčíkovej, predsedníčky Komisie pre revitalizáciu zelene a environmentálny rozvoj. V rámci svojich možností sa venujem predovšetkým čistote ovzdušia v regióne, so zameraním na lokálne zdroje, ktoré hlavne vo vykurovacom období sú významným znečisťovateľom ovzdušia, ohrozujúcim zdravie populácie. Vo svojich pripomienkach a návrhoch vychádzam z reálnych skúseností z regiónu, v ktorom žijem. V nedávnej minulosti som účinne spolupracoval s MŽP SR, a to kvalifikovanými odbornými pripomienkami a stanoviskami v rámci procesov EIA (Skládka odpadov v prevádzke Široká a Trosková halda v Istebnom-OFZ), čo zainteresovaní na MŽP SR ocenili.

Zasadnutie Rady seniorov mesta Dolný Kubín, za predsedníckym stolom vtedajší primátor Roman Matejov, prvý sprava Andrej Švehla, člen Rady od roku 2007 do roku 2019 

Zdroj foto: Archív A. Švehlu

Podľa imisných inventúr, ktoré vyhotovuje SHMÚ sa v súčasnosti výrazne viac na znečistení ovzdušia podieľajú domácnosti, než priemysel či energetika. Je to tak aj vo vašom regióne? Myslíte si, že si to obyvatelia Oravy uvedomujú?

Osobne si myslím, že najmä v zimnom období je významným zdrojom znečistenia ovzdušia v regióne okrem energetiky a dopravy aj vysoký počet lokálnych vykurovacích kotlov. Nie som si celkom istý, či si to obyvatelia v plnom rozsahu uvedomujú, mám obavu, že skôr nie, ako áno. Z osobnej skúsenosti zo štvrte rodinných domov, ktorá je plne plynofikovaná s prípojkami do všetkých domov, vybavených plynovými, ojedinele elektrickými kotlami, napriek tomu sa vykuruje duplicitne starými kotlami, a to nezriedka aj odpadom. Predstava ušetrenia na palive je pre mnohých ľudí tou najväčšou motiváciou, aby tuhým palivom i odpadom kúrili vo svojich kúreniskách bez ohľadu na ovzdušie. Dokumentoval som, že žiaľ, tento neduh sa netýka iba fyzických osôb, ale aj právnických osôb, dokonca verejných zariadení. 

Dôsledkom upozornenia na škodlivosť takéhoto počínania je často narušenie susedských vzťahov a preto sa občania tomuto radšej vyhýbajú. Existujú však aj výnimky, naznačujúce, že povedomie obyvateľov sa síce pomaly, ale predsa len začína meniť. V „Odkaze pre starostu (2020) - D. Kubín“ bola zverejnená sťažnosť občana na znečisťovanie ovzdušia, ktorú na stránke viacerí podporili a ktorá si vynútila riešenie problému vedením mesta.

Keď si bežný človek predstaví Oravu, vynorí sa nám idylický obraz krásnej prírody a zdravého životného prostredia. Myslíte si, že ľudia v Dolnom Kubíne, resp. v okolí majú dostatok informácii o tom aká je v regióne kvalita ovzdušia?

V tomto ohľade som skôr v očakávaní. Samospráva síce prijala veľmi ambiciózny Plán hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR) mesta Dolný Kubín na roky 2021-2030, čaká ju však v tomto smere systematická a kreatívna náročná osvetová kampaň a vzdelávanie verejnosti, ale predovšetkým zrozumiteľné komunikovanie zámerov a predsavzatí radnice s obyvateľmi, čo vyžaduje kvalifikované manažovanie všetkých procesov pri implementácii tohto dokumentu. Moje predchádzajúce tvrdenie podporuje určitým spôsobom aj táto, môžem povedať že “kuriozita”. Nedávno bol zverejnený citovaný finálny strategický dokument PHRSR mesta, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj časť životné prostredie (vrátane čistoty ovzdušia regióne). Radnica vyzvala odbornú i laickú verejnosť na verejné pripomienkovanie návrhu strategicko-programovej časti dokumentu. Mesto má okolo 19-tisíc obyvateľov a tento dokument podľa „Vyhodnotenia pripomienkového konania“ pripomienkoval jeden občan. Nemohol som ani len tušiť, že sa „sólistom“ stanem práve ja. Z  deviatich mojich pripomienok takmer výlučne ekologického charakteru bola jedna zapracovaná, päť vzatých na vedomie a dve neakceptované. Z neakceptovaných - môj podnet týkajúcu sa skládky komunálneho odpadu - aktuálne rieši Zelená linka MŽP SR (zelena.linka@enviro.gov.sk). Prijatý bol jediný formálny návrh, aby sa pripomienky občanov v dokumente vyhodnotili, nech predkladateľ vie, ako sa s jeho návrhom naložilo. Do priečinku „Vzaté na vedomie“ sa dostali všetky ostatné. Kategória „Vzatá na vedomie“ je v tejto súvislosti dosť vágna a toto spojenie  samo o sebe neznamená súhlas ani odmietnutie, potvrdzuje len skutočnosť, že ste sa oboznámili s danou informáciou.

Tento dokument na viacerých miestach deklaruje potrebu starostlivosti o životné prostredie, a to z viacerých hľadísk: Pravidelne informovať verejnosť o výhodách investície do zmeny spôsobu vykurovania, ako spôsobu zabezpečenia čistejšieho ovzdušia a o možnostiach získania finančných prostriedkov na takúto investíciu. Zlepšiť informovanosť zameranú na problematiku ochrany ovzdušia, na dôvody znečistenia ovzdušia najmä vykurovaním v domácnostiach a na dôsledky vplyvu znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie. Propagovať význam jednotlivých zložiek životného prostredia a starostlivosť o životné prostredie. Podporovať environmentálne povedomie, ekologické myslenie obyvateľstva a efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi a prechod na obehové hospodárstvo.

Odporučil som preto radnici, že pomocníkom pri riadení náročného procesu i zlepšovania kvality ovzdušia v regióne by bola aktívna účasť mesta v založenej diskusnej platforme „Pre Ovzdušie SK“. Či si moje odporučenie vedenie mesta osvojí, už nie je v mojich rukách.

Osobne najviac si vážim praktickú spoluprácu s miestnym štúdiom TVDK, ktoré zároveň vydáva aj regionálne noviny „KUBÍN“. Už po piaty rok, pravidelne vždy na úvod alebo v priebehu vykurovacej sezóny, zverejňujem aktuálny edukačný príspevok so zameraním na čistotu ovzdušia v regióne. Spoločne s TVDK sa nám podarilo pripraviť k tejto tematike aj reláciu v miestnej televízii s priaznivou odozvou verejnosti, aj keď to nebolo jednoduché.

Mala som na mysli to, že najbližšia stanica pre monitoring kvality ovzdušia je v Ružomberku. Na Orave sa doposiaľ kvalita ovzdušia systematicky nesledovala. Môže byť problémom to, že ľudia nemajú možnosť v aktuálnom čase zistiť koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší a preto je ťažšie presvedčiť ich, že by mali zmeniť svoje návyky?

Viaceré webové stránky (napríklad dnesdycham.sk), ktoré zverejňujú aktuálne údaje o čistote ovzdušia v SR, predstavujú významný informačný zdroj. Problémom je skutočnosť, že pravdepodobne len neveľká časť populácie tieto štatistické údaje pravidelne sleduje, a to či už z neinformovanosti alebo z iných dôvodov. O to viac by však podľa môjho názoru mali tieto údaje, a to vo vzťahu k svojim obyvateľom využívať samosprávy. Možno by tomu napomohlo rozšírenie počtu monitorovacích staníc SHMÚ, aby pokrývali rovnomerne celé územie SR. Pokiaľ ide o Dolný Kubín a región dolnej Oravy, tu stanica ešte doposiaľ inštalovaná nebola a najbližšie stanice sú dislokované v Martine, Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. V hornej časti Oravy je aktuálne len Breza-mobilná AMS. Osobne pri mojich aktivitách som sa orientoval podľa susedného Ružomberka, s porovnateľným počtom lokálnych kúrenísk. Komparáciu som považoval za prípustnú na základe výsledkov štúdie Identifikácia zdrojov znečisťovania ovzdušia v Ružomberku. Podľa nej veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia na území Ružomberka sú vplyvy, ktoré nemajú nič spoločné s papierenským podnikom. Ako zdroj znečistenia na prvom mieste identifikujú dopravu, ale tiež dokladujú, že k znečisteniu ovzdušia významne prispieva aj vysoký počet z veľkej časti zastaraných vykurovacích kotlov na malom území. 

Kde vidíte riešenie problému znečistenia ovzdušia lokálnymi kúreniskami? Myslíte si, že sa zodpovedné inštitúcie venujú tomuto problému dostatočne?

Nie som si istý, či pertraktované finančné dotácie na výmenu zastaraných kotlov novými, hoci aj ekologickejšími, zásadným spôsobom budú motivovať využívateľov lokálnych kúrenísk, tobôž pokiaľ sú ešte zariadenia plne funkčné, a obyvatelia v nich okrem štandardného paliva spaľujú odpady (často aj nebezpečné odpady). Najmä na vidieku, v hornatých regiónoch, kde patrí aj Orava, nie je problém získať palivové drevo z hory za lukratívnu cenu a potom ho svojpomocne bez ohľadu na rušenie susedov pílením a rúbaním/štiepaním spracovať na vhodné palivo do kotla, pričom je iluzórne predpokladať, že spotrebiteľ bude riešiť problém obmedzenia vlhkosti dreva na spaľovanie pod 20 %. Ak to zhrniem, pokiaľ finančné náklady na kúrenie pevným palivom budú nižšie, ako náklady spojené s používaním nízkoemisných zdrojov (napr. zemný plyn) alebo elektrickej energie, dovtedy akákoľvek zmena tradičných „úsporných“ návykov sa vo významnejšej miere nedá očakávať. Je to tak, žiaľ aj vzhľadom na nízke ekologické povedomie mnohých spoluobčanov, čo dvojnásobne platí pri avizovanom drastickom zvýšení cien plynu a elektriny v tomto roku. Z tohto dôvodu proklamovaná osvetová kampaň a vzdelávanie o správnej praxi pri spaľovaní je nevyhnutná. Je to však beh na dlhé trate, pričom treba akcentovať nielen osvetu na celoštátnej úrovni, ale najmä priamo v regiónoch s aplikáciou na špecifickú realitu, v tom ktorom regióne. Mali by sa do nej zapojiť predovšetkým samosprávy, ale aj ďalšie inštitúcie, ktorých sa táto problematika bezprostredne dotýka (zdravotníctvo, záujmové a neziskové organizácie).

Určite by pomohol pripravovaný a celou obcou prívržencov čistého ovzdušia dlho očakávaný prísnejší zákon o ochrane ovzdušia. Nádejné je aktuálne vyjadrenie Ing. Zuzany Kocunovej (Odbor ochrany ovzdušia MŽP SR), že návrh zákona je už pripravený, prebiehajú posledné úpravy, ktoré už závisia od rozhodnutia vedenia ministerstva a podpisu ministra, aby mohol byť tento návrh predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Ale aj tak si zrejme budeme ešte musieť naň nejaký čas počkať. V regiónoch, najmä v zimnom vykurovacom období, negatívne ovplyvňovanú čistotu ovzdušia spaľovaním rôznych nebezpečných odpadov, kúrením uhlím ale aj nesprávnym spaľovaním dreva, by nový zákon viacerými opatreniami umožnil citeľne postihovať porušovateľov zákona. Okrem technickej kontroly kotlov v domácnostiach v réžii miest a obcí, by malo byť možné kontrolovať aj kotly v domácnostiach, vrátane kontroly na mieste odberom sterov z komína a ich analýzou. Ak sa rozborom preukáže, že v kotle sa spaľujú odpady, takýto priestupok bude pokutovaný.

Zlepšenie by mohlo priniesť aj zákonné opatrenie, že právnické osoby produkujúce „spáliteľný“ odpad, by museli zabezpečiť jeho úplnú ekologickú likvidáciu (ak je to možné recykláciou) a v prípade porušenia tejto povinnosti by bolo možné ich finančne postihovať. Často je totiž výhodnejšie odpad bezplatne (len za vlastný odvoz) poskytnúť záujemcom, ktorých sa vždy dá nájsť dostatok, ako ho ekologicky za vyššie náklady likvidovať.

Nevhodné palivo nespaľujú iba domácnosti, fotografia vyhotovená v jednej z reštaurácií v Dolnom Kubíne 

Zdroj foto: Archív A. Švehlu

Myslíte si, že za problémom využívania nesprávneho paliva (mokrého dreva či odpadu) je na Orave aj energetická chudoba?

Myslím, že aj. V niektorých prípadoch určite áno. Ale podľa môjho názoru sa často nejedná o neschopnosť domácností vyrovnať sa s prichádzajúcimi účtami za energie, z čoho vyplýva, že domácnosť nemá možnosti ani prostriedky, ako udržať doma teplotné podmienky nevyhnutné pre život. Existuje však aj iný dôvod, a to kúriť dostupným a ekonomicky výhodnejším tuhým palivom ako drevo, nebodaj odpad, či nezriedka ešte aj hnedé a čierne uhlie, a to bez ohľadu dopadov na kvalitu ovzdušia. 

Aký spôsob vykurovania využívate vy osobne, resp. čo považujete za najvhodnejší spôsob vykurovania vzhľadom na lokálne podmienky?

Osobne v rodinnom dome využívam kúrenie plynom a v prípade silných mrazov v obývacej miestnosti dokurovanie elektrickou energiou v akumulačnej elektrickej peci na nočný prúd.

Vzhľadom na lokálne podmienky bude ešte dlhodobo prevládať kúrenie drevom, a preto je nevyhnutné neustále do povedomia ľudí vštepovať zásady správneho kúrenia, ktoré veľmi výstižne sformuloval Ing. D. Lešinský: „Spaľovanie dreva nesprávnym spôsobom v domácnostiach, či používanie nevhodného paliva a zastaraných kotlov je problém, ktorý je potrebné riešiť. Pri splnení uvedených predpokladov, budeme môcť drevo ako tradičný zdroj tepla na Slovensku zachovať, vďaka trom zásadám správneho kúrenia: 

suché drevo = sušené minimálne 1 optimálne 2 roky; 

dostatok vzduchu pri horení = oheň nedusíme;

nespaľujeme nič, čo do pece nepatrí – napríklad odpady.“