Blogový článok

Bicykel na prepravu po meste

Po meste na bicykli som bežne jazdila aj 20 km denne (10 km jedným smerom) a takáto vzdialenosť vás dostane do skvelej formy. Keď vyhráte nad lenivosťou, zistíte, že nie je nič ľahšie a príjemnejšie ako vymeniť rannú polhodinu v zápchach za rannú polhodinu vyvetrania hlavy na bicykli. Teraz mám prácu bližšie bydliska a už nenajazdím takú vzdialenosť, ale aj kratší pohyb na čerstvom vzduchu citeľne prospieva.

Nie vždy sa človeku chce bicyklovať. Niekedy prší, niekedy sa cítite jednoducho bez energie. Chce to len trochu odhodlania, dobré nepremokavé oblečenie a vždy ste nakoniec spokojný, že ste prekonali svoju pohodlnosť a išli na bicykli. Najmä, keď obiehate autá stojace v zápche, či pri pohľade na deti šantiace v gumákoch v kalužiach alebo uháňajúce v pršiplášťoch do školy s úsmevom na tvári. V takýchto momentoch sa pozastavím nad tým, kedy sme sa stali mrzutými dospelými sťažujúcimi sa na počasie, keď deti si dokážu užívať aj dážď.

Ďalšia prekážka, ktorá ľudí odrádza od použitia bicykla býva strach z krádeže bicykla. Je to celkom pochopiteľné, mne samej už ukradli tri zamknuté bicykle a je to zakaždým veľmi nepríjemná skúsenosť. O tomto probléme treba diskutovať, dohodnúť si so zamestnávateľom alebo školou bezpečné miesto na odloženie bicykla. Tí, čo bicykel nevyužívajú, si túto komplikáciu väčšinou neuvedomujú.

Mám to šťastie, že bývam v meste, kde skvele fungujú zdieľané bicykle, dokonca na pol hodinu zadarmo. Preto keď viem, že potrebujem ísť niekam na dlhšie a nemám kde bezpečne zamknúť bicykel, zvolím zdieľaný bicykel. Viaceré mestá poskytujú možnosti zdieľaných bicyklov, či už zadarmo alebo za symbolický poplatok.

Ak nemáte možnosť použitia zdieľaných bicyklov, z bazára sa dá zohnať bicykel z druhej ruky doslova za pár eur. Niekedy ho ľudia dokonca darujú, lebo im zavadzia v pivnici. Internetové bazáre sú plné takýchto inzerátov, len si treba dať trochu námahy a pohľadať.

Kameň úrazu – cyklochodníky

Pri bicyklovaní v meste často narážam na chýbajúce, zle navrhnuté, alebo z ničoho nič končiace cyklochodníky. Ja osobne sa bojím jazdiť medzi autami, vodiči veľmi nerešpektujú cyklistov, ako účastníkov cestnej premávky a niekoľkokrát ma takmer zrazilo auto, ktoré mi nedalo prednosť. Ak nemám k dispozícii cyklochodník, radšej volím jazdu po chodníku než po ceste, aj keď je to zakázané. Uvedomujem si to, a preto na chodcov beriem maximálny ohľad, idem pomaly, zazvoním a obchádzam ich zďaleka. Vždy je to lepšie, ako nechať sa zraziť autom.

Zdroj: M. Valašková, fotka vľavo cyklotrasa po starej železnici Tarvisio – Udine (Taliansko); fotka vpravo - bicyklom na trojhraničie SK-CZ-AU

Keď sa človek viac zaujíma o túto problematiku, pochopí, že cyklochodník je komplikovaný proces. Treba si uvedomiť, že verejný priestor mesta je obmedzený a nedá sa nafúknuť. Preto je často jediným riešením, ako vybudovať cyklochodník, nakresliť niekoľko čiar na cestu alebo chodník a to určite nie je ideálne. Cyklochodníky treba od chodcov a áut jasne priestorovo oddeliť. Nehovoriac o problémoch s majetko-právnym vysporiadaním rozdrobených pozemkov, ak cyklochodník križuje súkromný pozemok.

Moderné riešenia cyklochodníkov spočívajú v obmedzovaní vjazdu automobilov do ulíc a premene pruhov pre autá na pruhy pre bicykle. Toto riešenie sa ale stretáva s veľkým odporom z radov motoristov. Verejný priestor mesta bol dlhodobo plánovaný hlavne s ohľadom na autá, chodci a cyklisti z neho dostávali iba minimum. Vo vyspelých štátoch už pochopili, že takáto koncepcia plánovania miest je neudržateľná. Ak chceme mestá s vysokou kvalitou života obyvateľov, základom musí byť kvalitný verejný priestor – napríklad veľká pešia zóna s dostatkom zelene.

Služobná cesta vlakom a bicyklom

Pre mnohých ľudí je to nepredstaviteľné, ale aj pri pracovných cestách nájde bicykel svoje využitie. Samozrejme, nedá sa to všade, predpoklad je dobrá vlaková dostupnosť cieľovej destinácie. Potom už len stačí naložiť bicykel do vlaku a vyraziť na cestu.

Netreba mať obavy z nakladania bicykla, nové vlaky sú už nízkopodlažné, treba len nájsť správny vozeň určený na prepravu bicyklov. V prípade problémov sa vždy nájdu ochotní cestujúci či vlakvedúci, ktorí radi pomôžu s nakladaním aj vykladaním bicykla. Stane sa, že miesta určené vo vlaku pre bicykel sú obsadené inými cestujúcimi, ktorých treba len slušne upozorniť a oni vám toto miesto uvoľnia.

Stretla som sa s argumentom, že takýto spôsob prepravy na pracovnú cestu je časovo neefektívny. To nie je celkom pravda. Áno, autom je to väčšinou rýchlejšie, ale stratíte čas a energiu na riadenie vozidla. Vo vlaku netreba šoférovať a tak, ak vám to charakter práce dovolí, cestu vlakom môžete využiť na prácu.

Bicyklovanie z vlakovej stanice na miesto pracovného stretnutia býva veľmi príjemným spestrením dňa. Spoznáte kus krásnej slovenskej prírody, vyskúšate si miestne cyklotrasy, pozdravíte sa s miestnymi ľuďmi a v neposlednom rade sa vyvetráte a prídete na iné myšlienky.

Navyše, keď vás pracovní partneri uvidia doraziť na miesto stretnutia na bicykli, zaujme ich to a hneď sa ocitnete v družnom rozhovore a v priateľskej atmosfére. A ktovie, možno ich tým inšpirujete, aby to vyskúšali tiež. Niekedy stačí len ukázať ľuďom, že to naozaj ide aj inak.

Ľudí od použitia bicykla často odrádza to, že sa pri športovaní potia. To je pochopiteľná komplikácia, zvlášť pri služobných cestách. Mám šťastie, že sa veľmi nepotím ale v teplom letnom období som mala so sebou vždy veci na prezlečenie. Keď dorazíte na miesto, stačí len zájsť na toaletu, kde sa opláchnete a prezlečiete a ste znovu reprezentatívny pracovník. Alebo sa dá jazdiť pomalšie, aby sa človek menej potil. Potenie väčšinou súvisí s fyzickou kondíciou, a ak budete na bicykli jazdiť pravidelne, verte, že sa budete aj menej potiť.

Výlety a dovolenky na bicykli

Bicyklovanie som dlho brala ako rekreačný šport, a tak som ho využívala iba na jednodňové výlety. Výlety na bicykli mám veľmi rada, užívam si vietor vo vlasoch, rýchlosť a voľnosť pohybu a krásnu prírodu. Niekedy mám za celý týždeň prepravy po meste bicykla už dosť a vymením ho za turistiku, ale vždy sa potom k nemu rada vraciam.

Raz sme dostali skvelý nápad kúpiť si nosič a tašky na bicykel, naložiť ho batožinou a vybrať sa takto na dovolenku. Cieľ sme si dali dobicyklovať zo Slovenka k moru, čo bolo asi 700 km a ďalej sa rekreačne bicyklovať po morskom pobreží. Denne sme prešli okolo 100 km (čo nie je veľa, ak na to máte celý deň) a za týždeň sme sa už kúpali v mori v Slovinskom Koperi. Dá sa samozrejme denne prejsť aj viac, ak máte cestný bicykel a cestujete naľahko. My sme mali ale staré horské bicykle a išli sme ťažko naložení. Viezli sme si so sebou aj stan a spacáky a väčšinu nocí strávili niekde uprostred krásnych lúk a lesov po ceste.

Zdroj: M. Valašková, fotka v ľavo - bicyklami v minieurópe; fotka v pravo - požičovne bicyklov sú v Egypte veľmi lacné

Cestovanie bicyklom má oproti ceste autom veľkú výhodu. Tým, že idete pomalšie a ste vonku, stíhate intenzívne vnímať okolie, zastavíte si kdekoľvek sa vám zapáči a spoznávate krajinu, ľudí, stav miestnych cyklotrás... To sa samozrejme dá aj keď idete pešo, ale ak nemáte mesiace voľného času, pešo sa k moru nedostanete. Bicyklom toho za deň spoznáte oveľa viac. My sme, bohužiaľ, nemali toľko času, aby sme sa mohli na bicykli aj vrátiť od mora domov. Pôvodne sme mali v pláne využiť vlak a odviezť si v ňom bicykel, no zistili sme, že aj niektorí autobusoví dopravcovia ponúkajú možnosť prepravy bicyklov na nosiči za autobusom. Oproti vlaku bola táto varianta aj výrazne lacnejšia, a tak sme sa späť z Chorvátska zviezli autobusom.

Z tejto dovolenky mám toľko dojmov, poznaní a zážitkov, že by sa o tom dal napísať samostatný článok. To ale teraz nie je mojim cieľom. Tento štýl dovolenky sa nám zapáčil a odvtedy chodievame na takéto bicyklové putovania po krajine pravidelne. Pekné cyklotrasy bývajú vybudované pozdĺž riek, preto si často volíme trasu okolo vodných tokov, napríklad popri Dunaji, Morave či Vltave.

Zdroj: M. Valašková, bicyklové putovanie Dunajskými luhmi

Na jeden takýto výlet sme nahovorili kamaráta, ktorý na bicykli jazdil naposledy ako dieťa. Vybrali sme sa popri Dunaji z Bratislavy do Budapešti a naspäť vlakom. Kamarátovi sa bicyklovanie tak zapáčilo, že si hneď po návrate jeden kúpil a teraz ho používa okrem výletov aj na prepravu po meste do práce. Z toho pre mňa plynie poučenie, že sa naozaj vyplatí ísť ľuďom pozitívnym príkladom a ukazovať, že sa to dá aj bez auta.