Tohtoročnou témou je „Zlepšenie starostlivosti o pacientov s astmou“. Každoročne ho organizuje Globálna iniciatíva pre astmu (Global Initiative for Asthma – GINA) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) s cieľom zvýšiť informovanosť o tomto ochorení. GINA spolupracuje so zdravotníkmi a predstaviteľmi verejného zdravotníctva na celom svete, aby sa im spoločne podarilo znížiť prevalenciu astmy, chorobnosť a úmrtnosť. Hoci sa iniciatíva snaží byť globálnym hráčom, odporúčania pre starostlivosť o astmatikov je potrebné prispôsobiť lokálnym podmienkam, dostupným finančným zdrojom a službám. Rovnako je dôležitá komunikácia pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o tom, čo je pre astmatikov v daných podmienkach najlepšie.

Na vzniku ochorenia sa podieľa veľa faktorov. Napríklad geneticky podmienená predispozícia sliznice dýchacích ciest reagujúca zápalom na rôzne spúšťače ako alergény, chemické a fyzikálne látky, mikroorganizmy či infekcie. Rizikovým však môže byť aj vnútorné prostredie domov a bytov. Mnoho domácností používa plynové spotrebiče na vykurovanie a na varenie. Spaľovanie plynu v nedostatočne vetraných priestoroch môže byť pre ľudské zdravie rizikové. Oxid dusičitý NO₂ je plyn bez zápachu, ktorý môže dráždiť oči, nos a hrdlo a môže spôsobiť dýchavičnosť. Vnútorné alergény a dráždivé látky zohrávajú významnú úlohu. Môžu byť spúšťačmi astmatických záchvatov. U astmatikov môže už vystavenie nízkym hladinám NO₂ spôsobiť zvýšenú bronchiálnu reaktivitu.  

Dym zo spaľovania tuhých palív v domácnostiach obsahuje zmes škodlivých plynov a malých prachových častíc. Ich vdychovanie môže spôsobiť astmatický záchvat, ​​bronchitídu, zhoršiť choroby srdca a pľúc a môže zvýšiť pravdepodobnosť respiračných ochorení. Preto je dôležité venovať správnemu vykurovaniu dostatočnú pozornosť – používať palivo odporúčané výrobcom zariadenia, kúriť dostatočne vysušeným drevom, dať si každý rok skontrolovať vykurovacie zariadenie a komín certifikovaným odborníkom. Zvážiť treba aj výmenu starého zariadenia na vykurovanie, nové spaľovacie zariadenia v ekodizajne sú oveľa účinnejšie a pomôžu urobiť každý domov zdravším a bezpečnejším. V neposlednom rade znižujú náklady na nákup paliva.

V októbri 2018 zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia správu o tom, že viac ako 90 percent detí mladších ako 15 rokov dýcha každý deň toxický vzduch. Deti sú citlivejšie na účinky znečistenia ovzdušia aj preto, lebo popri behaní a hrách dýchajú rýchlejšie ako dospelí, a tým do tela absorbujú viac znečisťujúcich látok. Ich dýchacia zóna je bližšie k zemi, kde niektoré znečisťujúce látky dosahujú najvyššie koncentrácie. Znečistenie ovzdušia poškodzuje ich pľúcne funkcie aj pri nižších úrovniach expozície.

Najčastejšou príčinou astmy sú alergie, no ochorenie súvisí aj s genetickou predispozíciou, životosprávou a vplyvom životného prostredia. Práve naň upozorňuje vedecký výskum publikovaný ešte v roku 2019 v časopise The Lancet Planetary Health. Výskum varuje, že každý piaty prípad detskej astmy vo Veľkej Británii má pôvod v znečistenom ovzduší z dopravy. Podľa vedcov emisie z áut a ďalších dopravných prostriedkov poškodzujú dýchacie cesty. Vytvoria v nich zápal, z ktorého sa neskôr u detí, ktoré na to majú genetickú predispozíciu, vyvinie astma. Škodlivín je v takto znečistenom ovzduší viac, no predpokladá sa, že astmu môže spúšťať najmä oxid dusičitý NO₂. Znečistenie NO₂ je významným rizikovým faktorom pre výskyt astmy u detí, ktoré žijú v mestských oblastiach s hustou dopravou.

V novembri 2019 sa prestížneho podujatia Clean Air Forum v Bratislave zúčastnila aj pani Rosamund Adoo-Kissi-Debrah z Londýna s kampaňou za čistejšie ovzdušie pre deti. Ona sama začala podporovať kampaň za čistejšie ovzdušie pre deti potom, keď jej na následky znečisteného ovzdušia z dopravy zomrela dcéra Ella. Dievčatko bolo v rokoch 2010 až 2013 vystavené vysokým hodnotám NO₂ a pevných prachových častíc, pretože jej rodina bývala 25 metrov od jednej z najrušnejších londýnskych križovatiek. Keby mala rodina malej Elly v dostatočnom predstihu informácie o vplyve znečistenia z dopravy na jej zdravie, z takto exponovanej lokality by sa určite presťahovala. Hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia boli práve emisie z dopravy, ktoré v uvedenom období značne presahovali hodnoty určené WHO, Európskou úniou a britskými vnútroštátnymi právnymi predpismi pre ochranu ľudského zdravia.

V decembri 2020 londýnsky súd potvrdil, že znečistenie ovzdušia významne prispelo k smrti jej dcérky, ktorá mala zriedkavý typ akútnej astmy. Ella bola obzvlášť citlivá na toxické plyny a častice znečisťujúce ovzdušie. V jej úmrtnom liste sú ako príčiny úmrtia uvedené akútne respiračné zlyhanie, ťažká forma astmy a vystavenie znečistenému ovzdušiu. Pani Kissi-Debrah označila znečistenie ovzdušia za ohrozenie verejného zdravia a vyzvala na šírenie osvety o tejto závažnej zdravotnej hrozbe. V mestách, v ktorých žijú traja zo štyroch Európanov, je cestná doprava často hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia. Vozidlá vypúšťajú znečisťujúce látky práve v našej dýchacej zóne. Deti bývajú vystavené znečistenému ovzdušiu pravidelne cestou do a zo školy. Môže ísť o zvýšené koncentrácie oxidov dusíka (NO_x), prachových častíc (PM₁₀, PM_2,5) a benzénu (C₆H₆), ktoré rovnako pochádzajú najmä z dopravy.

Mnohí rodičia, ktorí vozia svoje deti do škôlky či školy, sami prispievajú k pravidelnému znečisťovaniu ovzdušia v bezprostrednom okolí školských zariadení.  Keď vykladajú či čakajú na svoje dieťa v aute pred školou, častokrát na voľnobehu, vypúšťajú do ovzdušia veľké množstvo emisií. Zvýšené riziko škodlivého neviditeľného znečistenia ovzdušia je pri školách, ktoré sú v blízkosti frekventovaných ciest alebo parkovísk.

Jedným z riešení, ktoré môžu pomôcť zlepšiť ovzdušie, je zavedenie tzv. školskej zóny. To by znamenalo obmedzenie dopravy v bezprostrednej blízkosti škôl a škôlok najmä v čase rannej špičky. Cesta mimo školského areálu musí byť bezpečná aj z dôvodu zvýšeného pohybu detí rôzneho veku pešo či na bicykli. Dopravná špička pred začiatkom školského vyučovania a aj po jeho skončení vedie nielen k väčšej koncentrácii emisií z dopravy, ale aj k zvýšenému riziku kolízií zraniteľných účastníkov cestnej premávky s autami. Ideálne je zlepšiť informovanosť a umiestniť meracie zariadenia na kvalitu ovzdušia do blízkosti škôl a škôlok, aby bola verejnosti známa aj aktuálna úroveň znečistenia.

Dôležitým zákonom navrhovaným opatrením na obmedzenie znečistenia z dopravy je oprávnenie samosprávy (obce) so súhlasným stanoviskom okresného úradu ako cestného správneho orgánu zriadiť všeobecne záväzným nariadením nízko-emisnú zónu, do ktorej je povolený vjazd len vymedzeným vozidlám (vozidlám označeným príslušnou emisnou plaketou alebo s dokladom o povolení vjazdu). Táto možnosť bola pre samosprávy zavedená novelou zákona o ovzduší z roku 2017. Do dnešného dňa však žiadna takáto zóna na Slovensku nie je.

V Londýne medzičasom zaviedli veľmi nízko-emisné zóny. Vozidlá musia spĺňať ešte prísnejšie emisné požiadavky alebo ich vodiči musia zaplatiť vysoké poplatky za prejazd cez takéto zóny. Poplatok sa odvíja od typu a hmotnosti vozidla. Ide o sumy od 12,50 GBP až do 100 GBP za ťažšie vozidlá vrátane nákladných automobilov nad 3,5 tony a ťažké autobusy.

Keď ideme von, automaticky kontrolujeme aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj pre kontrolu kvality ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie. O aktuálnom stave ovzdušia sa môžete pravidelne dozvedieť na webovej stránke SHMÚ v rámci Spravodajstva o kvalite ovzdušia alebo cez webovú aplikáciu dnesdycham.sk. Okrem webovej aplikácie pripravuje projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia aj mobilnú aplikáciu dnesdycham.sk, ktorá bude svojich užívateľov informovať o zhoršení kvality ovzdušia aj pomocou možnosti nastavenia notifikácií používateľom, čo môže byť veľmi užitočná funkcionalita najmä pre citlivé skupiny obyvateľstva, kam zaraďujeme aj astmatikov.

Partneri projektu LIFE spolu so Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) zaviedli tzv. ​Index kvality ovzdušia (IKO), ktorý hodnotí aktuálny stav kvality ovzdušia v konkrétnom mieste a čase merania kvality ovzdušia, ku ktorému môžu byť priradené odporúčania pre vonkajšie aktivity obyvateľov v danej lokalite vzhľadom k riziku ich vystavenia krátkodobej expozícii. IKO sa tvorí z údajov nameraných na monitorovacích staniciach národnej monitorovacej siete a ďalších vybraných reprezentatívnych meraní a informácií. Pomocou IKO sa jednoduchým spôsobom podľa trojfarebnej škály dozviete, aký je aktuálny stav kvality ovzdušia vo vybraných lokalitách na Slovensku spolu s odporúčaním, do akej miery je potrebné obmedziť aktivity vo vonkajšom prostredí.

Jednoduché farebné rozlíšenie zrozumiteľnou formou sprístupňuje tieto údaje širokej verejnosti. Vyhovujúca kvalita ovzdušia je zobrazená zelenou farbou. Žltá farba indikuje aktuálne zhoršenie kvality ovzdušia, neznamená však nutne, že bol už prekročený maximálny povolený ročný počet prekročení pre danú látku. Červená farba indikuje zlú kvalitu ovzdušia a odporúčanie obmedziť vonkajšie aktivity najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí).

Ďalším nástrojom na ochranu zdravia obyvateľstva je Varovný systém kvality ovzdušia, ktorý prevádzkuje SHMÚ. Nebezpečné pre verejné zdravie sú totiž aj krátkodobé expozície extrémne vysokým koncentráciám znečisťujúcich látok. Z tohto dôvodu bol zavedený aj tzv. smogový varovný systém. Smogová situácia nastáva, ak dôjde k prekročeniu informačného alebo výstražného prahu  pre prachové častice PM_10, oxid siričitý SO_2, oxid dusičitý NO₂ a prízemný ozón O_3. Normu kvality ovzdušia ustanovuje zákon o ovzduší prostredníctvom limitných a cieľových hodnôt koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok. Tieto limity predstavujú úroveň znečistenia ovzdušia stanovenú právnou úpravou EÚ ako minimálnej požiadavky na kvalitu ovzdušia, ktoré nepredstavujú zdravotné riziko. 

V prípade výskytu smogových  situácií je prvým a nevyhnutným krokom pre ochranu zdravia informovanie verejnosti tak, aby sa obyvatelia dotknutých oblastí mohli chrániť zbytočného, nadmerného vdychovania znečisteného ovzdušia. Ide najmä o obmedzenie športovania a fyzických aktivít vonku, obmedzenie vetrania, skrátenie celkového pobytu vonku, a obmedzenie iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (doprava, fajčenie, lepenie, prášenie a podobne.). Informácia o vyhlásenej smogovej situácii je okrem stránky SHMÚ zverejňovaná aj na stránke dnesdycham.sk.