illustration-image-of-the-header

Domov Saharský prach: stopa z púšte v našich pľúcach

Saharský prach: stopa z púšte v našich pľúcach

08. 04. 2024 Ovzdušie

Saharská púšť nie je známa len svojimi spaľujúcimi teplotami a piesočnými dunami, ale je tiež zdrojom prírodného fenoménu – saharského prachu. Saharský prach, občas nazývaný nesprávne aj saharský piesok, je možné vidieť ako oblaky jemných častíc, ktoré sa môžu dostať naprieč kontinentami a ovplyvniť viacero vecí, od kvality ovzdušia, cez výkon solárnych panelov až po úrodnosť pôdy.

Auto zašpinené od saharského prachu
Zdroj: Adobe Stock

Začiatkom mesiaca zažívali viaceré krajiny Európy, vrátane Slovenska, veľmi silnú epizódu saharského prachu, ktorá vyvrcholila v popoludňajších hodinách pondelok 1.4.2024. Na sociálnych sieťach a internete sa strhla diskusia a častokrát vznikali konšpirácie o jeho pôvode, zložení, magnetických vlastnostiach a vplyvoch na zdravie, ktoré si v tomto článku vysvetlíme.

Aké je zloženie saharského prachu?

Saharský prach sa skladá z rôznych minerálov, ako napríklad kremeň, ktorý je jeho najbežnejšia zložka. Okrem toho sú to napríklad uhličitany, oxidy železa, fosfáty a organický materiál, ako zvyšky rastlín a živočíchov. Objavujú sa v ňom aj prvky s magnetickými vlastnosti, čo medzi verejnosťou podnietilo konšpiračné dohady, že k nám bol saharský prach zaslaný zámerne. Nie je to však pravda. Za magnetické účinky môžu byť zodpovedné spomínané oxidy železa ako napríklad hematit, magnetit, ktoré sú prirodzene magnetické. Tieto zložky sa však v saharskom prachu objavujú v stopových množstvách.

Ako často k nám preniká saharský prach?

Saharský prach sa môže na našom území vyskytnúť počas celého roka, ale častejšie sa objavuje počas jari a leta. Odborníci skúmali počet prípadov výskytu saharského prachu v Karpatskej kotline od roku 1979 a výsledky ukazujú rastúcu tendenciu. Ako je možné vidieť v grafe, v danom regióne, do ktorého patria aj južné časti Slovenska, sa výskyt saharského prachu za posledné desaťročie (2014-2023) výrazne zvýšil. V priemere sa prach objavuje 11-krát ročne v porovnaní s 4-krát ročne v období medzi rokmi 1979 a 2010. To predstavuje takmer trojnásobný nárast.

Zdroj: shmu.sk podľa údajov Varga et. al., 2023

Množstvo doviateho prachu závisí od viacerých faktorov, avšak vždy je to prirodzeného charakteru. Na sociálnych sieťach vznikali konšpiračné teórie, ako nám na Slovensko prach zvážajú lietadlá zo Sahary. Tieto dohady dotvárali konšpirátori ilustračnými fotkami vygenerovanými umelou inteligenciou, ako napríklad lietadlom, ktoré sype piesok na mesto a vtipné odpovede na seba nenechali dlho čakať.

Zdroj: Facebook

V závere článku o saharskom prachu na iMeteo.sk je výpočet, aké je tvrdenie o lietadlách naložených prachom nereálne: „Na 1 m2 spadlo 1 až 20 g prachu. Dajme tomu, že len 1 g. Slovensko má 49 000 km2, to znamená, že podľa niektorých ľudí lietadlá vysypali nad Slovenskom 49 000 ton piesku. Jeden Boeing 737-800 unesie cca 20 ton. Podľa niektorých tak nad Slovenskom lietalo 2450 lietadiel naložených pieskom, ktoré ho sypali celú noc a celý deň a robia to ešte aj teraz. Tie lietadlá točili nonstop cestu Sahara (nakládka) - Slovensko (vykládka).“

Ako vzniká saharský prach?

Podľa vyjadrenia SHMÚ je za nárast prípadov výskytu saharského prachu zodpovedná aj zmena klímy, ktorá sa okrem nárastu teploty prejavuje aj zmenami vo veľkopriestorovej atmosférickej cirkulácii vzduchu. Zvyšujúca sa teplota vzduchu prispieva k väčšiemu suchu, čo má za následok zväčšovanie rozlohy území, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom prachu. Silný vietor následne zdvíha prach z povrchu púšte a unáša ho na veľké vzdialenosti, častokrát aj tisíce kilometrov.

Aké dôsledky môže mať saharský prach?

Saharský prach môže výrazne zhoršiť kvalitu ovzdušia aj dohľadnosť v postihnutých oblastiach. Miera zdravotných dôsledkov závisí od ich veľkosti a zloženia. Čím sú prachové častice menšie, tým hlbšie môžu vniknúť do dýchacej sústavy. Meracie stanice namerali hlavne zvýšené koncentrácie hrubších častíc PM10 v ovzduší. Vo všeobecnosti je však saharský prach menej škodlivý než napríklad emisie vznikajúce počas nesprávneho vykurovania domácností. Prachové častice z vykurovania sú menšie a obsahujú aj karcinogénne látky, ako napríklad benzo(a)pyrén.      

Ako sa chrániť pred znečisteným ovzduším?

Je vhodné sledovať aktuálny stav kvality ovzdušia na stránke www.dnesdycham.sk, kde sú aj odporúčania ako sa chrániť pred výrazne znečisteným ovzduším. V dňoch so zvýšenou koncentráciou saharského prachu je dôležité obmedziť pobyt vonku, znížiť frekvenciu vetrania, prípadne zapnúť čističku vzduchu alebo nosiť respirátor, ktorý zachytí časť znečistenia pred vdýchnutím.

Saharský prach je prirodzený fenomén, ktorý sa nedá ovplyvniť. Dostupné dáta potvrdzujú, že ide o stále častejší jav, ktorému sa nedá vyhnúť, preto je dôležité venovať mu náležitú pozornosť.

Zdieľaj: