Aktualita

V kontexte súčasných udalostí je možno dobre si pripomenúť, že jeho inšpiráciou boli masívne protivojnové protesty, na ktorých študenti dali najavo vláde Spojených štátov amerických, že nesúhlasia s vojnou vo Vietname. V januári 1969 bol americký senátor Gaylord Nelson svedkom výbuchu ropného vrtu pri pobreží Santa Barbara v Kalifornii. Pri tejto katastrofe došlo k obrovskému úniku ropy a úhynu tisícok morských vtákov, tuleňov, uškatcov, delfínov a ďalších morských živočíchov. V tom čase prakticky neexistovala legislatíva na ochranu životného prostredia. Inšpirovaný silou, ktoré malo hnutie  „Deti kvetov“ sa rozhodol spolu s ďalšími ekologickými aktivistami a študentami zorganizovať masové podujatie, ktoré by mobilizovalo obyvateľov USA k ochrane životného prostredia. Hlavným odkazom bolo, že zdroje planéty nie sú nevyčerpateľné, preto je potrebné venovať sa otázkam životného prostredia a spoločne ho chrániť pre budúce generácie ľudí a ostatných živých tvorov na Zemi.

Prípravy na kampaň a veľké verejné akcie trvali vyše roka. Prvé oslavy Dňa Zeme sa konali 22. apríla roku 1970, kedy sa hromadného podujatia v rôznych mestách USA  zúčastnilo takmer 20 miliónov ľudí. Hlavným cieľom bolo upozorniť na znečistenie životného prostredia. V nasledujúcom desaťročí bola v USA zriadená americká Agentúra na ochranu životného prostredia EPA (U.S. Environmental Protection Agency) a boli prijaté prvé účinné predpisy v oblasti ochrany ovzdušia, vody, regulácií toxických látok, ale aj zákon o ochrane ohrozených druhov, ktoré boli neskôr vzorom pre ďalšie krajiny.

Skutočne „svetovým“ sa stal Deň Zeme v roku 1990, kedy sa k USA pripojilo ďalších 140 štátov, vrátane vtedajšieho Československa. V tento deň sa oslavovalo aj spoločným mierovým výstupom na Mt. Everest, na ktorom sa prvý krát v rámci spoločnej výpravy zúčastnili horolezci z USA, Sovietskeho zväzu a Číny. Táto skupina okrem iného pri návrate vyzbierala skoro 2 tony odpadu, ktorý tam zostal po predchádzajúcich expedíciách. Aktivity organizované ku Dňu zeme v roku 1990, ktoré zmobilizovali 200 miliónov ľudí v 141 krajinách ukázali, že environmentálne problémy spôsobené ľuďmi, už majú globálny rozmer. Rozličné dobrovoľnícke aktivity však boli obrovským impulzom pre celosvetové úsilie o recykláciu odpadu a pomohli pripraviť pôdu pre Summit Zeme Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 1992 v Rio de Janeiro.

V roku 2000 sa oslavy Dňa Zeme niesli v znamení spojenia aktivistov z rôznych krajín prostredníctvom siete internetu. Spoločnou témou bola prvý krát zmena klímy, ktorá sa čoraz viac dostávala do povedomia verejnosti po celom svete. V priamom spojení bolo vtedy takmer 5 000 rôznych environmentálnych iniciatív zo 184 krajín.

Pri príležitosti štyridsiateho výročia v roku 2010 sa do osláv Dňa zeme prostredníctvom rôznych dobrovoľníckych aktivít zapojila takmer miliarda ľudí. V tomto roku odštartovala iniciatíva Earth Day Network aj kampaň „milión stromov“, ktoré boli vysadené v 15 rôznych krajinách. V roku 2016  bola témou osláv „Stromy pre Zem“ a iniciatíva Earth Day Network vysadila 36 miliónov stromov iba v Indii. Starostovia a primátori v rôznych častiach sveta zamerali svoje aktivity práve na zalesňovanie a výsadby stromov. Prebehlo tiež mnoho aktivít zameraných na plánovanie miest s cieľom adaptovať verejné priestory na zmenu klímy. Nie náhodou si práve tento deň v roku 2016 vybrala OSN na podpísanie najvýznamnejšej klimatickej dohody v histórii medzinárodného vyjednávania o zmene klímy. Lídri 175 krajín podpísali Parížsku dohodu 22. Apríla 2016. V nasledujúcich rokoch boli oslavy Dňa zeme zamerané na environmentálnu výchovu, skoncovanie s plastovým odpadom a ochranu biodiverzity.

V roku 2020 sa prirodzene plánovali veľkolepé oslavy päťdesiateho výročia. Poznačili ich však protipandemické opatrenia COVID - 19. Pôvodne plánované akcie nahradil trojdňový živý prenos na ktorom vystúpili osobnosti ako napríklad pápež František, rôzni politici, vedci a umelci.

Aj tenká modrá vrstva okolo planéty je súčasťou Zeme

Vedeli ste, že zápach znečisteného ovzdušia bol ešte pred päťdesiatimi rokmi symbolom rozvoja priemyslu a hovorilo sa mu „zápach prosperity“? Dnes už vieme o jeho smrtiacich dôsledkoch. Dnes si naozaj iba málo ľudí neuvedomuje, aké dôležité je zodpovedné nakladanie s prírodnými zdrojmi našej planéty. Fotografie Zeme z vesmíru vidíme takmer denne. No priznajme si, ako často si všimneme tenkú modrú vrstvu okolo nej?

Áno, je to atmosféra, bez ktorej by na Zemi neexistoval život, ako ho poznáme. Krátko po vzniku Zeme bola veľmi podobná zloženiu atmosféry iných planét. Obsahovala najmä vodík a hélium, v menšej miere sa v nej vyskytovali aj amoniak, metán, vodné pary a oxid uhličitý. Pre vznik dnešnej atmosféry však bol najvýznamnejším momentom vznik života, keď začali prvé sinice v moriach produkovať kyslík. Ten postupne prechádzal z vody do vzduchu a jeho  koncentrácie stúpali. So vzrastajúcimi množstvami kyslíka súvisí aj vznik ozónovej vrstvy, ktorá chráni zemský povrch pred škodlivým ultrafialovým žiarením a umožnila to, že sa život rozšíril z mora na pevninu. Všetko je teda prepojené ovzduším. Preto by sme počas Dňa Zeme naň v žiadnom prípade nemali zabudnúť. Mimochodom, téma tohoročného Dňa Zeme je „planéta vs plasty“ (Planet vs Plastics). Je najvyšší čas!