illustration-image-of-the-header

Domov Návrat k starým zvykom alebo ako si zabezpečiť palivové drevo

Návrat k starým zvykom alebo ako si zabezpečiť palivové drevo

08. 04. 2024 Vykurovanie

Kedysi bolo v nížinatých územiach Slovenska bežné, že si ľudia zadovážili palivové drevo orezávaním vŕb rastúcich na brehu tokov a potokov. Okrem tieňa, ktorý košaté stromy poskytovali pasúcim sa stádam, hustý koreňový systém spevňoval brehy, no hlavný benefit vŕb bol v podobe prútia a dreva. Mohli to byť vŕby, ale aj hraby, duby, agáty či jasene.

Skupina ľudí stojí pred orezanou vŕbou
Zdroj: LIFE Populair

Vhodným orezávaním drevín je možné získať nielen palivové drevo, ale predĺži sa aj životnosť týchto stromov a zároveň sa vytvárajú jedinečné mikrobiotopy pre veľké množstvo stavovcov a bezstavovcov.

Preto sa obyvatelia rozhodli oživiť zabudnutú tradíciu aj v dedinke Ivanice. Získané palivové drevo bude pod dohľadom zodpovedného zamestnanca obce sušené aspoň 2 roky, aby sa k ľuďom, ktorí sa podujali na túto prácu, dostalo len kvalitné palivo, ktoré lepšie horí a minimálne škodí ovzdušiu.

V katastroch mnohých obcí na juhu Slovenska nenájdeme vysoký podiel lesov, kde by si ľudia samozberom vedeli nachystať drevo na zimu. Sú často odkázaní spaľovať drahé brikety, či kupovať drevo na poslednú chvíľu. Ak financie nemajú, nekúria vždy len správnym palivom.

Výsadba „stredného lesa“ z drevín, ktoré znášajú hlboký rez (dub, brest, moruša, hrab, vŕba) na obecných, mestských, alebo župných pozemkoch, prinesie zvýšenie kvalitnej palivovej základne pre obyvateľov, ktorí z rôznych príčin nemajú zdroje na zabezpečenie paliva.

Nadzemné časti stromov fungujú aj ako prirodzené atmosférické filtre, ktoré z ovzdušia zachytávajú mikroskopické prachové častice a celú škálu rôznych znečisťujúcich látok, ako napr. ozón,  oxidy dusíka, síry a amoniak.

„Schopnosť stromov zachytávať škodliviny z ovzdušia, pohlcovať CO2 a produkovať kyslík môže spolu s prirodzeným chladiacim účinkom odparovania významne prispieť k znižovaniu celkového znečistenia ovzdušia a úrovne smogu, najmä vo veľkomestách a sídelných aglomeráciách,“ povedal Ladislav Bíro, manažér kvality ovzdušia.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že dreviny, podobne ako mnohé iné druhy rastlín, produkujú fytoncídy – látky s preukázateľne antibakteriálnymi účinkami na ľudský organizmus (podobne ako napr. cesnak). Tieto látky sa pri dýchaní dostávajú do ľudského tela, kde napomáhajú v boji proti toxickým mikroorganizmom ako akési prirodzené antibiotiká. /1/

V časoch klimatickej krízy a žaloby Európskej komisie voči Slovenskej republike z titulu zhoršenej kvality ovzdušia je obnova prvkov zelenej infraštruktúry v krajine jedným z najlepších možných riešení, ako danému stavu predchádzať a čeliť.

Projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia sa zameriava na implementáciu konkrétnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia a taktiež podporuje vzdelávacie, komunikačné a monitorovacie aktivity zapojených partnerov v oblasti kvality a ochrany ovzdušia a efektívne riadenie vytvorením národnej siete manažérov kvality ovzdušia.

/1/ Environmentálne prínosy, 2015.  dostupne na: http://www.forestportal.sk/les-pre-verejnost/zaujimavosti-z-lesa/abc-stromovej-zelene/Stranky/environmentalne-prinosy.aspx

Zdieľaj: