Výhodou je členitosť terénu, veternosť územia, priemerná ročná teplota, či menej časté inverzie. Neustále sa však zvyšuje miera využívania individuálnej automobilovej dopravy a narastá tiež vykurovanie domácností tuhým palivom v súvislosti s nedávnou energetickou krízou. Tá zasiahla krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska, čo sa začína prejavovať najmä v náraste spotreby palivového dreva a, žiaľ, aj k spaľovaním odpadov.

TTSK v tomto nie je výnimkou. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v rámci každoročného hodnotenia kvality ovzdušia síce nevymedzil Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v zóne Trnavský kraj tzv. oblasti riadenia kvality ovzdušia na základe prekročených nameraných dát, avšak na danom území identifikoval rizikové obce matematickým modelovaním. Odborným odhadom bolo v Trnavskom kraji identifikovaných celkom 17 rizikových obcí s rizikovým stupňom 2 alebo 1. Rizikový stupeň 3, ktorý je v rámci hodnotenia ten najhorší, sa na území TTSK nenachádza. Aj toto sú dôvody, prečo by sme sa nemali uspokojiť so súčasným stavom. Hlavným cieľom je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá a v miestach, kde je zhoršená, ju zlepšiť. Žiadnu úroveň znečistenia totižto nemožno považovať za bezpečnú pre zdravie a životné prostredie.

V rámci Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO) je na území Slovenska rozmiestnených 52 stacionárnych automatických monitorovacích staníc a sieť dopĺňa niekoľko mobilných. V zóne Trnavského kraja je kontinuálne monitorovaná kvalita ovzdušia prostredníctvom 4 takýchto staníc. Stacionárne stanice sa nachádzajú v mestách Trnava, Senica a Sereď. Posledná štvrtá stanica sa nachádza v obci Topoľníky.

Počet monitorovacích staníc bol rozšírený vďaka zrealizovanému projektu Skvalitnenie národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (SNMSKO) z OP KŽP (Operačný program kvalita životného prostredia). V rámci projektu sa obstarali nové stacionárne automatické monitorovacie stanice (AMS) a mobilné monitorovacie stanice. Mobilné automatické monitorovacie stanice kvality ovzdušia nie sú súčasťou siete NMSKO a využívajú sa na indikatívne meranie, ktoré v porovnaní so stálym meraním spĺňa menej prísne ciele v kvalite údajov, avšak cielene zisťuje príčiny problémov s ovzduším v danej lokalite. Indikatívne meranie kvality ovzdušia musí byť rozdelené v rámci roka tak, aby merania predstavovali rôzne podmienky klímy a ľudskej činnosti. Môže prebiehať dvomi spôsobmi: buď sa vyberie náhodný deň v týždni rovnomerne počas roka, alebo osem týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

V súčasnosti sa jedna takáto mobilná AMS kvality ovzdušia nachádza aj v meste Piešťany, pri mestskej tržnici pri centrálnom parkovisku na Nálepkovej ulici. Prebieha tu indikatívne meranie za účelom zistenia kvality ovzdušia v monitorovanej oblasti. Sledujú sa tieto znečisťujúce látky: prachové častice PM_10, PM_2,5, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a oxid siričitý. Údaje z monitorovania sú zverejnené na oficiálnej webovej stránke SHMÚ pod názvom „Piešťany, mobilná AMS“.

Meranie kvality ovzdušia v meste Piešťany sa podarilo zabezpečiť vďaka spolupráci mesta Piešťany, Slovenského hydrometeorologického ústavu a projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia. V rámci projektu pôsobia Katarína Mičáková s Martou Bejdákovou v Trnavskom kraji ako manažérky kvality ovzdušia, pričom jednou z ich úloh je pomoc obciam pri riešení problémov s kvalitou ovzdušia. Meranie v Piešťanoch iniciovali na základe pracovného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v priebehu r. 2021 s vedením mesta Piešťany. Na základe zistení zo stretnutia definovali mesto ako potencionálny hotspot znečistenia ovzdušia, a v tomto zmysle aj adresovali žiadosť o monitorovanie kvality ovzdušia na SHMÚ. V svojej žiadosti vychádzali z viacerých zistení:

• podľa zákona o ochrane ovzdušia je kúpeľné mesto oblasť vyžadujúca osobitnú ochranu ovzdušia,
• mesto definovalo ako primárny zdroj znečisťovania ovzdušia na miestnej úrovni predovšetkým dopravu, pričom pri svojich tvrdeniach vychádzalo z Plánu udržateľnej mobility TTSK (najmä cesty I/64 a II/499),
• ako druhý hlavný zdroj bolo definované lokálne vykurovanie. V súvislosti s lokálnym vykurovaním eviduje mesto rastúci trend využívania krbov a kachlí, predovšetkým v novostavbách. Rovnako sú evidované viaceré písomné podnety od občanov k podozreniu z nevhodného spôsobu vykurovania a z prekročenia stanovenej tmavosti dymu,
• bol prijatý podnet aj od tzv. zraniteľnej skupiny obyvateľstva,
• najbližšie monitorovacie stanice sa nachádzajú v meste Trnava, Senica a Nitra.

Hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry i usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) poukazujú na to, že znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie. Z hľadiska environmentálnych faktorov je znečistenie ovzdušia hlavnou príčinou predčasných úmrtí v Európe, pričom to má značný dosah na hospodárstvo. Zvyšujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť a znižuje sa hospodárska produktivita v dôsledku zhoršeného zdravia zamestnancov. Znečistenie ovzdušia má škodlivý vplyv aj na pôdu, plodiny, lesy, jazerá a rieky. Znečisťujúce látky dokonca poškodzujú naše domy, mosty a inú vybudovanú infraštruktúru. Na Slovenku tomu nie je inak. Vykurovanie domácností drevom a uhlím je najväčším zdrojom škodlivých znečisťujúcich látok. Bohužiaľ, rozptylu týchto škodlivín v zimných mesiacoch bránia aj zhoršené poveternostné podmienky (zimné inverzie a pod.).

Jedným z cieľov lepšieho porozumenia kvalite ovzdušia je presne identifikovať zdroje znečistenia, teda dočasným meraním znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia, ktoré práve prebieha. Na základe zistených výsledkov sa miestna samospráva či zodpovedné inštitúcie a orgány môžu zamerať na cielené opatrenia, ktoré po zavedení prispejú k lepšej ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva a dosiahnu zlepšenie kvality ovzdušia na miestnej úrovni.