Znečisťujúce látky v ovzduší a ich vplyv na druhy a ekosystémy

Oxidy dusíka (NOx), ktoré sa dostanú vo forme zrážok z ovzdušia do vody, môžu vplývať na život v riekach a jazerách. Zvýšený podiel dusíka a fosforu totiž spôsobuje eutrofizáciu – teda zvýšenie podielu živín s následkom zarastania jazier riasami a vodným kvetom, čo môže lokálne viesť k úhynom vodných živočíchov alebo k rozvratu vodných ekosystémov.

Problematický je aj oxid siričitý (SO2). Niektoré druhy lišajníkov (najmä tie s členitejšou stielkou) nedokážu existovať v oblastiach zaťažených znečistením ovzdušia oxidmi síry. Tam, kde sú lišajníky potravou ďalších druhov živočíchov - sobov, ale aj vtákov, ktoré ich využívajú na stavbu hniezd, to môže spôsobiť zmenu celého ekosystému. Aj na Slovensku v okolí Krompách boli kedysi známe „lišajníkové púšte“. Oxid siričitý (SO2) dokonca v minulosti významne prispel k odumieraniu celých lesných spoločenstiev aj v susednom Česku.

Prízemný ozón (O3) vo vysokých koncentráciách poškodzuje pletivá. Spolu s oxidmi dusíka vo vyšších koncentráciách môže spôsobiť priame nezvratné poškodenie pľúc vtákov. Dlhodobé pôsobenie týchto látok môže viesť k zápalom, prasknutiam ciev alebo zlyhaniu pľúc, rovnako ako u ľudí s tým rozdielom, že rýchlejší vtáčí metabolizmus na tieto látky reaguje citlivejšie. Vo fínskom meste Harjavalta skúmali vedci príčiny úbytku muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca) – zistili, že príčinou je znečistenie ovzdušia oxidmi síry a ťažkými kovmi z blízkej metalurgickej továrne, ktoré má za následok, že samičky znášajú menej vajíčok s príliš tenkou škrupinou. 

Výskum biodiverzity naprieč krajinami Európy

Počet druhov živočíchov aj rastlín v dôsledku ľudskej činnosti neustále klesá. Na lokálnej úrovni však môžeme pozorovať nielen pokles, ale aj nárast v počte druhov. Prečo to tak je, riešil tím vedcov spolupracujúcich v rámci iniciatívy forestREplot s prispením Nemeckého centra pre výskum biodiverzity (iDiv). Vedci v Európe študovali vyše 1000 druhov rastlín. Pracovali s rozsiahlou databázou informácií o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít naprieč Európou, ktorá obsahuje aj 50 rokov staré údaje. 

Výsledky výskumu, ktorý publikovali na jar minulého roka ukazujú, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia sú nahradzované druhmi, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda tzv. špecialisti, sú nahradzovaní tzv. generalistami.

Šíria sa rastliny, ktoré vedia využiť zvýšené množstvo dusíka 

Pozorovaný proces výmeny druhov je spojený hlavne so zvýšeným množstvom dusíka v pôdach, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Sú to tie isté oxidy dusíka (NOx), ktoré patria k najvýznamnejším látkam znečisťujúcim ovzdušie a s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Dusík, ktorý je pre rastliny dôležitou živinou, podporuje rast niektorých druhov a dáva im tak konkurenčnú výhodu proti ostatným druhom. „Na lokálnej úrovni tak nemusí dôjsť k poklesu počtu druhov, ale zmene druhového zloženia v prospech tých, ktoré vedia zvýšené množstvo dusíka využiť vo svoj prospech. Znamená to však, že tieto druhy kolonizujú nové miesta a vytláčajú iné druhy, čo vedie k celkovému poklesu v počte druhov aj zníženiu priestorovej rozmanitosti vegetácie lesov Európy“ – vysvetľuje Dr. Máliš z TU Zvolen, ktorý je členom výskumného tímu. Jednou z rastlín, ktoré v konkurenčnom zápase s prostredím strácajú svoju výhodu, je napríklad materina dúška. 

Zmena diverzity vegetácie môže mať vážne dôsledky na biologickú rozmanitosť celého ekosystému, keďže život mnohých iných organizmov, napr. hmyzu, je úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín. Spomínaná dúška materina (Thymus serphyllum), je výborným príkladom tohto procesu. 

Poznáte Modráčika čiernoškvrnitého?

S dúškou materinou je veľmi úzko spätý životný cyklus modráčika čiernoškvrnitého (Maculinea arion). Tento drobný motýľ s rozpätím krídel cca 5 cm, bol kedysi bežnou súčasťou pasienkov – dnes už ho vidieť naozaj zriedkavo. Vyznačuje sa pozoruhodným, sčasti parazitickým, spôsobom života. Práve jeho jemné vyladenie bolo príčinou, prečo vo Veľkej Británii pred rokmi dokonca vyhynul. 

Zdroj: biomonitoring.sk / ŠOP SR

Dospelá samica modráčika nakladie v lete vajíčka na dúšku materinu, kde sa húsenice krátko živia púčikmi kvetov tejto rastliny. Po treťom zvliekaní padnú na zem a chemicky sa „zamaskujú" ako mravčie larvy. Pach priťahuje špecifický druh mravcov, ktoré stále pomerne malú húsenicu odnesú do hniezda. V hniezde húsenica hibernuje od jesene do jari. Po prebudení sa niekoľko týždňov živí mravčími vajíčkami a larvami. Napriek tomu ju ďalej chráni chemické mimikry a imitovanie mravčích zvukov. Mravčie robotníčky sa o húsenicu starajú, lebo im poskytuje sladké výlučky zo žľazy na chrbte - mravce ju dokonca dráždia tykadlami.

Napokon sa húsenica zavesí na strop hniezda a zakuklí. Keď zavŕši premenu, motýľa červené mravce bezpečne vyvedú von z hniezda a strážia ho pred predátormi, kým mu neuschnú krídla. Dospelý motýľ potom žije tri týždne, počas ktorých si musí nájsť partnera a vhodné miesto na položenie znášky vajíčok, čo najbližšie k mravenisku s materinou dúškou. Ak sa mu to nepodarí, ďalšia generácia neprežije. S ubúdaním tejto rastliny v dôsledku zvýšeného podielu dusíka v pôde teda zároveň klesajú počty týchto zaujímavých motýľov. 

Biologická diverzita predstavuje rôznosť života. Existuje mnoho definícií tohto pojmu. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete. Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody, horninové prostredie ale aj činnosť človeka – teda aj znečistenie ovzdušia spôsobené ľudskou činnosťou.