Akú úlohu hrá v dnešnej dobe chôdza? 

Chôdza je pre človeka ZLATÝ GRÁL POHYBU. Človek vo svojej podstate nie je biologickou jednotkou, sme jednotky spoločenské. Základným pohybom spoločnosti a spoločenských vzťahov je preto chôdza. Musíte dokráčať k druhému človeku, druhý človek musí dokráčať k vám... Chôdza je základným a nutným atribútom komunitného života. Chôdza má – ako jediná – vo výpočte pohybových aktivít toto jedinečné špecifikum. Chôdza je pre človeka nenahraditeľná práve pre svoj spoločenský význam. Pri chôdzi môžeme komunikovať a premýšľať, mnohé dohodnúť a vyjednať. Ide o spoločenskú príležitosť. Počas chôdze môžeme aj aktívne odpočívať alebo robiť akúkoľvek myšlienkovú aktivitu. Pri behu sa telo venuje iba vyplavovaniu endorfínov. Je to príjemné a mnoho ľudí dopĺňa chýbajúce endorfíny práve behaním. Ale pri behu rozhodne nikto nič nevymyslí ani nenájde postoj k životu alebo odpovede na mnohé otázky. Tie prídu práve počas chôdze. 

Dá sa teda povedať, že chôdza je neobyčajná? 

Áno, jednoznačne. Chôdza JE neobyčajná. Je špecifická predovšetkým pre človeka, pretože nám umožňuje vyhradiť si horné končatiny pre akúkoľvek aktivitu. Kráľovnou pohybu je CHÔDZA, kráľom je BEH. Chôdza má v pohybovej aktivite jedno výnimočné špecifikum: iné druhy pohybu a svalových aktivít sú založené na premenne sacharidov na energiu. Význam chôdze je v obezitológii nezastupiteľný, pretože chôdza ako jediná berie energiu v pomere 60 % z tukov a len 40 % zo sacharidov. Ak porovnáme chôdzu a beh v procese redukcie hmotnosti, 4 km chôdza vo výdaji energie predstavuje spotrebu tukov rovnako ako 12 km behu. Beh ide v pomere 80 % zo sacharidov a len z 20 % z tuku. Ľudia väčšinou ihneď doplnia pri behu spotrebované sacharidy sýteným nápojom alebo jedlom (najmä pečivom), v lepšom prípade bielkovinami. Z toho plynie, že rýchla a svižná chôdza vedie k redukcii hmotnosti výrazne viac a rýchlejšie ako beh. 

Aký vplyv má chôdza na celkové zdravie človeka? 

Chôdza je pre človeka a jeho zdravie základnou podmienkou. Chcem zdôrazniť, že bez chôdze nie je zdravie. Pohyb a zdravie idú spolu ruka v ruke. 

Ako hodnotíte dopad pandémie, ktorou svet práve prechádza, na zdravie spoločnosti ako celku? 

Predpokladám postihnutie celej generácie. Jednak nárastom nadváhy a s ňou spojených zdravotných komplikácií, jednak stratou svižnosti a z toho plynúce zvýšené množstvo úrazov. Ďalším neblahým aspektom, ktorý bude mať vplyv na celkové zdravie, je zníženie zdatnosti a výkonnosti. Ani sa neodvažujem domýšľať si všetky súvislosti, ktoré z plošných opatrení proti epidémii ešte vyplynú. Pohyb je základnou nutnosťou živých organizmov. Bez pohybu nie je život. Pohyb určuje naše základné fyzické a predovšetkým psychické nastavenie. Ľudia boli v posledných mesiacoch viac doma, menej chodili a športovali. Mohlo by sa zdať, že toto všetko má dopad iba na fyzickú kondíciu. Ale práve fyzická kondícia a pohyb majú priamu súvislosť s psychickou pohodou a s duševným zdravím. V tejto veci má jasno aj gerontológia: človek, ktorý prestane chodiť, do dvoch rokov zomrie... 

Aké sú Vaše odporúčania pre rodičov detí základných škôl? 

Nielen pre deti zo základných škôl, ale pre všetky vekové kategórie platí odporúčanie: CHODIŤ, CHODIŤ, CHODIŤ! Chôdza je dostupná pre každého, je to prvá voľba aj pre rodiny s deťmi. Spoločná prechádzka predstavuje vítaný voľný čas, ktorý rodičia strávia s deťmi. Pri chôdzi prirodzene strácame ostražitosť a vracia sa schopnosť otvorene zdieľať s druhými svoje pocity a zážitky. Chcem pripomenúť, že ľudia sa predtým učili pri pohybe. Preto ak časť prechádzky venujú rodiča zbežnému opakovaniu učiva, nech už je to násobilka, vybrané slová alebo druhy viet, deti to vlastne ani neberú ako učenie. A pritom si látku zapamätajú lepšie ako pri výklade učiteľa. 

Zdroj: unsplash.com

Ako pomôžu pravidelné cesty pešo do školy deťom? 

Pravidelná cesta pešo do školy je pre dieťa ideálnou mozgovou rozcvičkou. Aby mohli deti v škole a počas vyučovania podávať dostatočný a veku primeraný výkon (tj. prijímať nové informácie, spracovávať úlohy a pokyny pedagógov), potrebujú funkčnú aktivitu centrálneho nervového systému. Základnou podmienkou sú raňajky, ktoré dieťaťu dodajú dostatok energie, a následná fyzická aktivita. Totiž, aby sa energia získaná raňajkovaním mohla dostatočne spracovávať v príslušných centrách mozgu, treba mozog rozhýbať, a to doslova. A práve to sprostredkujú svaly a svalová aktivita. Chôdza hneď ráno je preto ideálnym zdrojom dostatočného množstva myokínu. Sú to látky, ktoré krvou putujú do mozgu a tam aktivujú príslušné centrá kognitivity a pozitívneho nastavenia mozgu na celý deň. 

(Pozn. MYOKÍNY sú hormóny svalovej hmoty, ktoré produkujú svaly pri pohybovej aktivite: kostrový sval je schopný do okolia uvoľňovať mnoho rôznych myokínov, v závislosti na svalovej aktivite, ktorá expresiu týchto molekúl reguluje; na kombináciu myokínov produkovaných svalmi má vplyv aj typ cvičenia, a preto rôzne cviky majú rôzny efekt; myokíny ovplyvňujú tlak krvi, jeho dostatok bráni vzniku cukrovky, je preukázaná ich protizápalová funkcia, a preto sú vnímané ako prevencia mnohých ochorení: diabetes 2. typu, kardiovaskulárne ochorenie, demencia alebo depresia, nepriaznivým následkom myokínovej regulácie je aj zhromažďovanie viscerálneho tuku; sedavý životný štýl a s ním spojené chronické ochorenia preto môžu byť – okrem iného – spôsobené aj zmenou produkcie a hladiny myokínov.) 

Bez myokínov mozog nie je schopný dostatočne spracovávať informácie a na vonkajšie podnety odpovedá iba čiastočne.Predtým uplatňovaná a používaná ranná rozcvička v súčasnej dobe nie je pre deti vhodná. Rodiča sa v pohybových aktivitách spravidla neorientujú natoľko, aby boli schopní zvoliť správnu pohybovú aktivitu vhodnú pre aktuálny vek svojich detí. Rannú rozcvičku preto ideálne nahradzuje chôdza a cesta pešo do školy. Potrebné množstvo myokínu zaistí ranná chôdza v intervale ideálne 20 minút. 

Čo by ste odkázali rodičom, ktorí vozia deti do školy výhradne autom? 

Moderná doba bohužiaľ priniesla dostupnosť dopravy autami a prostriedkami mestskej hromadnej dopravy. Tento trend je pochopiteľný a z dlhodobého pohľadu zároveň kontraproduktívny pre celkové fyzické a duševné zdravie.  Pre deti je nevýhodné jazdiť ráno do školy autom. Deťom následne chýba pohybová aktivita, sú nepokojné, trpia svalovými trasmi a tikmi, takže so sebou tzv. šijú. Všetky tieto fyzické prejavy, ktoré dieťaťu bránia v sústredení na výuku a zároveň poburujú pedagógov, spôsobuje práve nedostatok myokínu. Tie si, ako už bolo povedané, mozog dieťaťa žiada, lebo ich potrebuje k svojej kognitívnej aktivite. V prípade, že škola je od domova príliš ďaleko, čiže táto vzdialenosť neumožňuje cestu pešo, odporúčam vystúpiť z MHD aspoň o pár zastávok skôr alebo zaparkovať auto na vzdialenejšom mieste a neprísť až priamo k škole. Dôležitá je chôdza do školy v intervale 10 minút, aby deti vyvinuli aspoň bazálnu svalovú aktivitu. Aby sme túto rannú telesnú aktivitu podporili, ideálna je kombinácia s jednoduchým cvičením: 10 drepov pred raňajkami – 10 drepov po raňajkách (alebo po rannej hygiene) – 10 minút chôdza do školy – 10 drepov pred začiatkom vyučovania. Tento posledný bod je už síce na svedomitosti každého dieťaťa školského veku, ale deti je možné tento princíp naučiť, aby si ho upevnili ako súčasť svojej každodennej rutiny. Dôležité a úplne zásadné je dopriať deťom na cestu pešo do školy dostatočnú časovú dotáciu. 

Čo môže každý obyvateľ mesta urobiť lepšie alebo urobiť inak? 

Každý z nás dokáže chodiť. Chôdza je dostupná vždy a všetkým – bez rozdielu veku. Kľúčové je uvedomiť si, že pravidelná chôdza je to najlepšie, čo pre svoje zdravie môžeme urobiť. 

Akú úlohu zohráva chôdza vo vašom odbore? 

V obezitológii je chôdza prvou voľbou a jej zavedenie do života základným odporúčaním. Chôdza je jednoducho pohybom číslo jedna – a nielen v mojom odbore. Odporúčam preto chôdzu všetkým svojim pacientom. Chôdza je jedným z piatich bodov, ktoré každý pacient musí začleniť do svojho života, a jeho plnenie pravidelne kontrolujem. Bez chôdze nie je možné dosiahnuť úspech, ani sa dopracovať k ďalším zmenám.

Zdroj: peskymestem.cz

Spomeniete si na svoje obľúbené pohybové aktivity z detstva? 

To je veľmi zákerná otázka. (smiech) Som človek, ktorý zažil dobu reálneho socializmu. Bol som dieťa, ktoré žiadnu pravidelnú pohybovú aktivitu prakticky nevykonávalo a nebolo k nej ani systematicky vedené. Pre mňa osobne bol zábavný len pohyb v komunite. Mal som v obľube loptové hry, švihadlo alebo skákanie gumy. Boli to základné hry v škôlke a cez prestávky v škole, ale vždy s ďalšími deťmi. Vyhľadával som spoločnosť, samostatné hry a vôbec pohyb osamote ma v detstve nikdy nebavili. 

Akým športovým aktivitám dávate prednosť vo svojom voľnom čase dnes? 

Dnes už viem, že upínať sa výhradne na pohyb v komunite je krátkozraké, a preto teraz preferujem skôr individuálne športy a spôsoby pohybu. Chôdza je pre mňa osobne prvá a jasná voľba. Na druhom mieste je bicykel a cyklistika. A potom prichádzajú na rad všetky sezónne pohybové aktivity. Medzi obľúbené patria tie spojené s turistikou, ktorá je mi blízka pre svoju rozmanitosť. V zime rád vyrazím na lyže, uprednostňujem bežky.

----------------------------------------------------------------------------------------

Koľko kilometrov odporúča MUDr. Zlatko Marinov denne? 

• 2 kilometre a menej je málo. Pokiaľ na pohyb rezignujete dlhodobo, dostavia sa nemilé dôsledky: nárast hmotnosti a zlá nálada. 
• 3,5 – 4 kilometre sú zlatý stred a nevyhnutné minimum, ktoré vedie k normalizácii hmotnosti a k normálnej nálade. 
• 6 kilometrov je ideál, ak chcete schudnúť. Toto penzum už vedie k redukcii hmotnosti a k lepšej nálade. Tá samozrejme nie je od váhy závislá. 
• 8 kilometrov navodí skvelú náladu. Ale pozor: toto penzum tiež spôsobí naberanie hmotnosti v podobe tukov. Telo totiž cíti, že už vydalo mnoho energie, a tak vyžaduje jej zvýšený príjem. 

----------------------------------------------------------------------------------------

MUDr. Zlatko Marinov je lekár – detský obezitológ z Fakultnej nemocnice v Motole (Praha, Česká republika). Je autorom mnohých odborných i popularizačných publikácií a špecialistom s dlhoročnými skúsenosťami z klinických detských lôžkových a ambulantných zariadení v Českej republike a v zahraničí. Je odborným garantom projektov Ži zdravo (Žij zdravě), S deťmi proti obezite (S dětmi proti obezitě), Zdravotná gramotnosť (Zdravotní gramotnost) alebo Zdravá abeceda v materských centrách (Zdravá abeceda v mateřských centrech). Zlatko Marinov je neúnavným bojovníkom proti detskej obezite.

Rozhovor s MUDr. Zlatkom Marinovom pre Zborník Pešo mestom (Pěšky městem) pripravila Jana Renner.