Ako súvisí znečistené ovzdušie s odolnosťou na antibiotiká
03. 10. 2023
Ovzdušie
Vedci nedávno publikovali článok v renomovanom odbornom časopise The Lancet, v ktorom popisujú po prvý krát vôbec, ako súvisí celosvetové znečistenie ovzdušia prachovými časticami PM2,5 (časticami s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5µm) s rezistenciou na antibiotiká, teda prečo sa stáva liečba antibiotikami menej efektívna voči bakteriálnym infekciám.
Rutinné a nadmerné používanie antibiotík je známym dôvodom tohto problému. Doteraz sa však nepotvrdila súvislosť medzi znečistením ovzdušia prachovými časticami ako prenášačom rezistentných baktérií a génov v celosvetovom meradle. Predpokladalo sa, že aerosóly obsahujúce patogény odolné voči antibiotikám nie sú schopné dosiahnuť vysoké vrstvy atmosféry, v ktorých prevláda konvekčné prúdenie schopné preniesť patogény medzi kontinentami. Štúdia však potvrdila, že tomu tak je, hoci na rezistenciu voči antibiotikám vplývajú aj iné faktory, ako hygienické štandardy, ekonomické a klimatické faktory.
Zistenia vychádzajú z celkového počtu 11,5 milióna testovaných kultúr naprieč kontinentami, z čoho bolo možné potvrdiť koreláciu medzi znečistením ovzdušia PM2,5 a rezistenciou na antibiotiká. Vysoké úrovne súvislosti boli potvrdené v severnej Afrike a juhovýchodnej Ázii. Severná Amerika a Európa majú nízke úrovne odolnosti voči antibiotikám.
Vedci vytvorili 11 predikčných modelov do roku 2050, v ktorých sa zamerali na niekoľko možných scenárov. Výsledky predpovedí sú zobrazené v grafe nižšie a jednoznačne hovoria, že iba zvýšené výdavky do zdravotníckej starostlivosti a hygieny spojené s lepším prístupom k zdravotne nezávadnej pitnej vode a zníženie používania antibiotík sú síce významné, ale znižovanie znečistenia ovzdušia môže mať vitálnu úlohu pri riešení problému celosvetovej odolnosti na antibiotiká. V prepočte to znamená, že ak sa zvýši koncentrácia PM2,5 iba o 10 % ročne, môže to viesť k 1,1 % nárastu zvýšenia rezistencie na antibiotiká a následne môže dôjsť k tisíckam predčasných úmrtí celosvetovo. Situácia sa môže zhoršiť najmä nárastom celosvetovej populácie.
Štúdia vyzdvihuje, že odolnosť na antibiotiká nie je problémom iba pre ľudí, ale rovnako ovplyvňuje aj zvieratá a životné prostredie. Tento prístup rozoznávajúci vzájomnú prepojenosť evolúcie a šírenie antibiotickej rezistencie označujú vedci ako koncept „jednotnosti života“ (One Health concept).
Zdroj: https://www.thelancet.com/journals/lanplh/article/PIIS2542-5196(23)00135-3/fulltext
