V tomto článku si bližšie rozoberieme následky nadbytočne výkonných kotlov a možné riešenia, ako napríklad využitie akumulačných nádrží na optimalizáciu vykurovacieho systému. Zisťujeme, ako takéto riešenia môžu nielen zlepšiť efektívnosť kúrenia, ale aj prispievať k udržateľnejšiemu a environmentálne prijateľnejšiemu spôsobu vykurovania.

Výkon kotla by sa mal navrhovať na základe tepelných strát objektu a vykurovanie pre objekty by sa malo navrhovať podľa tepelných zón. Výpočet tepelných strát vedia firmy spracovať za rádovo desiatky eur. Realita je však taká, že spotrebiteľ si zaobstará kotol s vyšším nominálnym výkonom takpovediac pre istotu. To spôsobuje veľmi veľa problémov nie len majiteľovi objektu, ale aj jeho susedom a okoliu celkovo.

Dôsledky si vysvetlíme na príklade predimenzovaného kotla bez dodatočných opatrení. Pri rozkurovaní a celkovo pri nahrievaní teplovodného systému je predimenzovaný kotol výhoda. Systém sa nahreje rýchlo a dosiahne sa prevádzková teplota média. Následne však už nie je potrebné dodávať do systému toľko tepla, keďže už je nahriaty. Prevažnú časť ďalšej prevádzky sú však následne kotly prevádzkované na výrazne nižší výkon ako bol jeho nominálny výkon pri tzv. temperovaní systému. Vtedy je výkon predimenzovaného kotla problémom. Spotrebiteľ je nútený zabezpečiť znížený výkon, čo sa snaží dosiahnuť obmedzovaním prívodu vzduchu na horenie. Prevádzka je potom spojená s celým radom negatívnych javov, ako napríklad: zníženie účinnosti kúrenia, dechtovanie kotla, vypúšťanie veľkého množstva emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, a iné. To vedie k zvýšeniu nákladov na kúrenie, k zhoršovaniu kvality ovzdušia, zložitejšiemu čisteniu kotla, ako aj ku skracovaniu jeho životnosti.

Pri kúrení drevnou biomasou v kotle je optimálna prevádzková teplota vody na výstupe 70-85 °C, na spiatočke 60-70 °C a optimálna teplota horenia paliva je okolo 1 000°C. Prevádzka pod týmito teplotami síce dosiahne efekt zníženia výkonu, ale za cenu horeuvedených javov.

Zdroj: www.kotollacno.sk

Riešením problému môže byť aj dodatočne doplnená akumulačná nádrž. Tá zabezpečí, že výkon nemusí byť obmedzovaný, nakoľko po nahriatí systému sa prebytočné teplo uchováva – akumuluje v nádrži a na kúrenie sa využije až keď je to potrebné. Kúrime tak správne, neobmedzujeme výkon podľa našej potreby tepla a produkujeme nízke emisie. Po nahriatí systému aj akumulačnej nádrže už v kúrení nepokračujeme. Systém si bude dopĺňať teplo z akumulačnej nádrže a kúrenie zopakujeme, až keď celý systém vychladne. Cieľom nie je neustále horenie v spotrebiči, ale zabezpečenie tepelnej pohody spotrebiteľa.

Navyše sa tým zabezpečí správne kúrenie, lepšia kvalita ovzdušia, významne ušetrené náklady na kúrenie, a čo je tiež dôležité, umožní nám to dosiahnuť tepelnú pohodu nielen na celú noc, ale aj počas dňa, aj keď nie je nikto doma prítomný.