V posledných rokoch narastá dopyt po emisne menej náročných spôsoboch osobnej ale aj nákladnej dopravy. Na trhu sa objavilo hneď niekoľko typov elektrických a hybridných vozidiel, ale aj automobilov na LNG, CNG či vodík.

Nedávno uverejnená správa OECD skúma vplyv vozidiel na tvorbu nevýfukových emisií (z anglického non-exhaust emissions) tuhých znečisťujúcich látok (TZL), taktiež označovaných ako PM (z anglického particulate matter) z cestnej dopravy. Pozornosť je obzvlášť venovaná vplyvu elektrických vozidiel, ktoré sú často oslobodené od mýtnych poplatkov či tzv. poplatkov za dopravnú zápchu v záujme čistej dopravy.

Konvenčný vs. alternatívny pohon

Nevýfukové emisie sú produktom opotrebenia pneumatík, brzdového obloženia a povrchu vozovky ako aj opätovnej resuspenzie (vírenia a opätovného ukladania) prachu nachádzajúceho sa na povrchu vozoviek. Správa uvádza, že ľahšie elektrické autá s dojazdom do 160km emitujú iba o 18-19 % menej PM₁₀ než konvenčné autá a o 11-13 % menej PM_2,5 častíc. Pri ťažších elektrických autách s dojazdom väčším ako 480km sa odhaduje, že emitujú iba o 4-7 % menej PM₁₀ a o 3-8 % viac PM_2,5 než konvenčné dopravné prostriedky. 

Projekcie

Rovnomenná správa ďalej uvádza projekcie vývoja TZL z nevýfukových zdrojov vozidiel na konvenčný a alternatívny pohon do roku 2030. Závery sú prinajmenšom zaujímavé. Ak by sa v budúcnosti zvýšil počet elektrických áut o 4 %, celkové nevýfukové emisie TZL by narástli o 53,5 %. Pri dvojnásobnom náraste počtu elektrických áut o 8 % do roku 2030 by efekt zníženia celkových TZL bol zanedbateľný a bilancia by sa pohybovala na úrovni 52,4 %. Dôvodom prekvapujúceho výsledku je váha elektrických áut oproti konvenčným vozidlám, spôsobená ťažkými akumulátormi, ktoré slúžia ako zdroj energie. Zvýšená váha automobilu negatívne vplýva na rýchlejšie opotrebovanie brzdových obložení, pneumatík a v konečnom dôsledku aj povrchu vozoviek. 

Riešenia

Citovaná správa odporúča niekoľko oblastí riešení. Prvou sú technologické opatrenia ako je odľahčenie áut či regulácia zloženia pneumatík. Druhou je podpora verejnej dopravy, cyklodopravy a zavedenie obmedzenia počtu áut v mestských oblastiach spolu s opatreniami znevýhodňujúcimi osobné vlastníctvo automobilov. Ďalším navrhovaným opatrením je poplatok za vzdialenosť, ktorý má internalizovať sociálno-ekonomické výdavky spojené s emisiami z nevýfukových zdrojov, ktoré zároveň znížia celkové množstvo najazdených kilometrov a množstvo emisií na kilometer.