illustration-image-of-the-header

Aktualita

Domov Aktuality Kvalita ovzdušia ako rizikový faktor straty biodiverzity

Kvalita ovzdušia ako rizikový faktor straty biodiverzity

19. 05. 2021  ikona kategórie Osveta

Biodiverzita je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov. Svetový fond ochrany prírody (WWF) definoval v roku 1989 biodiverzitu ako „bohatstvo života na Zemi, milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, vrátane génov, ktoré obsahujú, a zložité ekosystémy, ktoré vytvárajú životné prostredie". Narušenie jednej zložky môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých druhov, ktoré sú od nich závislé. Práve ovzdušie je tým, ktoré všetky časti ekosystémov prepája a ovplyvňuje. 

 titulná fotografia
Zdroj: unsplash.com

Znečisťujúce látky v ovzduší a ich vplyv na druhy a ekosystémy

Oxidy dusíka (NOx), ktoré sa dostanú vo forme zrážok z ovzdušia do vody, môžu vplývať na život v riekach a jazerách. Zvýšený podiel dusíka a fosforu totiž spôsobuje eutrofizáciu – teda zvýšenie podielu živín s následkom zarastania jazier riasami a vodným kvetom, čo môže lokálne viesť k úhynom vodných živočíchov alebo k rozvratu vodných ekosystémov.

Problematický je aj oxid siričitý (SO2). Niektoré druhy lišajníkov (najmä tie s členitejšou stielkou) nedokážu existovať v oblastiach zaťažených znečistením ovzdušia oxidmi síry. Tam, kde sú lišajníky potravou ďalších druhov živočíchov - sobov, ale aj vtákov, ktoré ich využívajú na stavbu hniezd, to môže spôsobiť zmenu celého ekosystému. Aj na Slovensku v okolí Krompách boli kedysi známe „lišajníkové púšte“. Oxid siričitý (SO2) dokonca v minulosti významne prispel k odumieraniu celých lesných spoločenstiev aj v susednom Česku.

Prízemný ozón (O3) vo vysokých koncentráciách poškodzuje pletivá. Spolu s oxidmi dusíka vo vyšších koncentráciách môže spôsobiť priame nezvratné poškodenie pľúc vtákov. Dlhodobé pôsobenie týchto látok môže viesť k zápalom, prasknutiam ciev alebo zlyhaniu pľúc, rovnako ako u ľudí s tým rozdielom, že rýchlejší vtáčí metabolizmus na tieto látky reaguje citlivejšie. Vo fínskom meste Harjavalta skúmali vedci príčiny úbytku muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca) – zistili, že príčinou je znečistenie ovzdušia oxidmi síry a ťažkými kovmi z blízkej metalurgickej továrne, ktoré má za následok, že samičky znášajú menej vajíčok s príliš tenkou škrupinou. 

Výskum biodiverzity naprieč krajinami Európy

Počet druhov živočíchov aj rastlín v dôsledku ľudskej činnosti neustále klesá. Na lokálnej úrovni však môžeme pozorovať nielen pokles, ale aj nárast v počte druhov. Prečo to tak je, riešil tím vedcov spolupracujúcich v rámci iniciatívy forestREplot s prispením Nemeckého centra pre výskum biodiverzity (iDiv). Vedci v Európe študovali vyše 1000 druhov rastlín. Pracovali s rozsiahlou databázou informácií o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít naprieč Európou, ktorá obsahuje aj 50 rokov staré údaje. 

Výsledky výskumu, ktorý publikovali na jar minulého roka ukazujú, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia sú nahradzované druhmi, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda tzv. špecialisti, sú nahradzovaní tzv. generalistami.

Šíria sa rastliny, ktoré vedia využiť zvýšené množstvo dusíka 

Pozorovaný proces výmeny druhov je spojený hlavne so zvýšeným množstvom dusíka v pôdach, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Sú to tie isté oxidy dusíka (NOx), ktoré patria k najvýznamnejším látkam znečisťujúcim ovzdušie a s negatívnym dopadom na ľudské zdravie. Dusík, ktorý je pre rastliny dôležitou živinou, podporuje rast niektorých druhov a dáva im tak konkurenčnú výhodu proti ostatným druhom. „Na lokálnej úrovni tak nemusí dôjsť k poklesu počtu druhov, ale zmene druhového zloženia v prospech tých, ktoré vedia zvýšené množstvo dusíka využiť vo svoj prospech. Znamená to však, že tieto druhy kolonizujú nové miesta a vytláčajú iné druhy, čo vedie k celkovému poklesu v počte druhov aj zníženiu priestorovej rozmanitosti vegetácie lesov Európy“ – vysvetľuje Dr. Máliš z TU Zvolen, ktorý je členom výskumného tímu. Jednou z rastlín, ktoré v konkurenčnom zápase s prostredím strácajú svoju výhodu, je napríklad materina dúška. 

Zmena diverzity vegetácie môže mať vážne dôsledky na biologickú rozmanitosť celého ekosystému, keďže život mnohých iných organizmov, napr. hmyzu, je úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín. Spomínaná dúška materina (Thymus serphyllum), je výborným príkladom tohto procesu. 

Poznáte Modráčika čiernoškvrnitého?

S dúškou materinou je veľmi úzko spätý životný cyklus modráčika čiernoškvrnitého (Maculinea arion). Tento drobný motýľ s rozpätím krídel cca 5 cm, bol kedysi bežnou súčasťou pasienkov – dnes už ho vidieť naozaj zriedkavo. Vyznačuje sa pozoruhodným, sčasti parazitickým, spôsobom života. Práve jeho jemné vyladenie bolo príčinou, prečo vo Veľkej Británii pred rokmi dokonca vyhynul

Zdroj: biomonitoring.sk / ŠOP SR

Dospelá samica modráčika nakladie v lete vajíčka na dúšku materinu, kde sa húsenice krátko živia púčikmi kvetov tejto rastliny. Po treťom zvliekaní padnú na zem a chemicky sa „zamaskujú" ako mravčie larvy. Pach priťahuje špecifický druh mravcov, ktoré stále pomerne malú húsenicu odnesú do hniezda. V hniezde húsenica hibernuje od jesene do jari. Po prebudení sa niekoľko týždňov živí mravčími vajíčkami a larvami. Napriek tomu ju ďalej chráni chemické mimikry a imitovanie mravčích zvukov. Mravčie robotníčky sa o húsenicu starajú, lebo im poskytuje sladké výlučky zo žľazy na chrbte - mravce ju dokonca dráždia tykadlami.

Napokon sa húsenica zavesí na strop hniezda a zakuklí. Keď zavŕši premenu, motýľa červené mravce bezpečne vyvedú von z hniezda a strážia ho pred predátormi, kým mu neuschnú krídla. Dospelý motýľ potom žije tri týždne, počas ktorých si musí nájsť partnera a vhodné miesto na položenie znášky vajíčok, čo najbližšie k mravenisku s materinou dúškou. Ak sa mu to nepodarí, ďalšia generácia neprežije. S ubúdaním tejto rastliny v dôsledku zvýšeného podielu dusíka v pôde teda zároveň klesajú počty týchto zaujímavých motýľov. 

Biologická diverzita predstavuje rôznosť života. Existuje mnoho definícií tohto pojmu. V každom prípade ale treba zdôrazniť, že sa jedná o zložitý niekoľkoúrovňový jav prebiehajúci všade na svete. Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody, horninové prostredie ale aj činnosť človeka – teda aj znečistenie ovzdušia spôsobené ľudskou činnosťou.